Kán. 1500 – Čo sa týka povahy a účinnosti žaloby o držbe, majú sa zachovať predpisy občianskeho práva miesta, kde sa nachádza vec, o držbu ktorej ide.
Kán. 1501 – Sudca nemôže súdiť nijakú kauzu, ak žiadosť podľa normy kánonov nepredloží ten, kto má na tom záujem, alebo promótor spravodlivosti.
Kán. 1502 – Kto chce niekoho predvolať na súd, musí predložiť kompetentnému sudcovi písomnú žiadosť, v ktorej má vyložiť predmet kontroverzie a požiadať o službu sudcu.
Kán. 1503 – § 1. Sudca môže dovoliť ústnu žiadosť vždy, keď je buď žiadateľ hatený, aby podal písomnú žiadosť, alebo kauza sa dá ľahko vyšetriť a má menší význam.
§ 2. Avšak v obidvoch prípadoch má sudca notárovi nariadiť, aby písomne vyhotovil spis, ktorý treba žiadateľovi prečítať a dať schváliť, a ktorý nahrádza so všetkými právnymi účinkami žiadosť, napísanú žiadateľom.
Kán. 1504 – Spis, ktorým sa spor uvádza, musí:
1. vyjadrovať, pred ktorým sudcom sa kauza uvádza, čo sa žiada a od koho sa žiada;
2. uviesť, o aké právo a aspoň všeobecne o aké skutočnosti a dôkazy sa žiadateľ opiera na dokázanie toho, čo sa tvrdí;
3. byť podpísaný žiadateľom alebo jeho zástupcom s uvedením dňa, mesiaca a roka, ako aj miesta, kde žiadateľ alebo zástupca bývajú, alebo povedali, že sa na ňom budú zdržiavať na prijímanie spisov;
4. uviesť trvalé alebo prechodné bydlisko pozvanej stránky.
Kán. 1505 – § 1. Keď samosudca alebo predseda kolégiového tribunálu zistili, že predmet patrí do ich kompetencie a žiadateľovi nechýba zákonná spôsobilosť vystupovať na súdnom konaní, musia čím skôr svojím dekrétom písomnú žiadosť buď prijať, alebo zamietnuť.
§ 2. Písomnú žiadosť možno zamietnuť iba:
1. ak sudca alebo tribunál je nekompetentný;
2. ak je nepochybne preukázané, že žiadateľovi chýba zákonná spôsobilosť vystupovať v súdnom konaní;
3. ak nie sú zachované predpisy kán. 1504, bod 1-3;
4. ak zo samej písomnej žiadosti je celkom zjavné, že žiadosti chýba akýkoľvek podklad a ani sa nemôže stať, že sa počas procesu nejaký podklad objaví.
§ 3. Ak bola žiadosť zamietnutá pre chyby, ktoré možno napraviť, žiadateľ môže tomu istému sudcovi znova predložiť novú, riadne vyhotovenú žiadosť.
§ 4. Proti zamietnutiu žiadosti má stránka vždy právo do desiatich využiteľných dní predložiť dôvodmi podopretý rekurz buď odvolaciemu tribunálu, alebo kolégiu, ak žiadosť zamietol predseda; avšak otázku zamietnutia treba rozhodnúť čo najrýchlejšie.
Kán. 1506 – Ak sudca do mesiaca od predloženia žiadosti nevydal dekrét, ktorým žiadosť podľa normy kán. 1505 prijíma alebo zamieta, stránka, ktorá má na tom záujem, môže sa dožadovať, aby si sudca splnil svoju úlohu; ale ak sudca jednako mlčí, po nevyužitom uplynutí desiatich dní od podania žiadosti sa má žiadosť pokladať za prijatú.
Kán. 1507 – § 1. V dekréte, ktorým sa prijíma žiadosť žiadateľa, musí sudca alebo predseda volať ostatné stránky na súdne konanie, čiže predvolať ich na dosvedčenie sporu, stanoviac, či musia odpovedať písomne, alebo sa musia k nemu dostaviť na zosúladenie pochybností. Ale ak z písomných odpovedí zistí potrebu stránky zvolať, môže to stanoviť novým dekrétom.
§ 2. Ak sa žiadosť považuje za prijatú podľa normy kán. 1506, dekrét o predvolaní na súdne konanie sa musí vydať do dvadsiatich dní od predloženia žiadosti, o ktorej sa hovorí v tom istom kánone.
§ 3. Ak sa sporové stránky skutočne dostavia k sudcovi na prerokúvanie kauzy, predvolanie nie je potrebné, ale aktuár má v spisoch poznamenať, že stránky boli prítomné na súdnom konaní.
Kán. 1508 – § 1. Predvolávací dekrét na súdne konanie sa musí ihneď oznámiť pozvanej stránke a súčasne dať na vedomie ostatným, ktorí sa musia dostaviť.
§ 2. K predvolaniu sa má priložiť žiadosť na uvedenie sporu, ak sudca z vážnych dôvodov neusúdi, že stránku netreba so žiadosťou oboznámiť skôr, než bude vypovedať na súdnom konaní.
§ 3. Ak sa spor vedie proti tomu, kto nemôže slobodne vykonávať svoje práva alebo slobodne spravovať veci, o ktorých sa pojednáva, predvolanie, ak to prípad vyžaduje, treba oznámiť poručníkovi, opatrovníkovi, osobitnému zástupcovi, čiže tomu, kto je povinný v jeho mene prevziať súdne konanie podľa normy práva.
Kán. 1509 – § 1. Oznámenie o predvolaniach, dekrétoch, rozsudkoch a iných súdnych úkonoch treba poslať pomocou poštových doručovateľov alebo iným čo najbezpečnejším spôsobom pri zachovaní noriem, stanovených partikulárnym zákonom.
§ 2. Skutočnosť oznámenia a jeho spôsob musia byť zrejmé zo spisov.
Kán. 1510 – Pozvaná stránka, ktorá odmietne prevziať predvolávací lístok, alebo ktorá prekáža, aby jej predvolanie bolo doručené, sa považuje za zákonne predvolanú.
Kán. 1511 – Ak predvolanie nebolo zákonne oznámené, úkony procesu sú neplatné pri neporušení predpisu kán. 1507 § 3.
Kán. 1512 – Keď predvolanie bolo zákonne oznámené, alebo sa stránky dostavili pred sudcu na prerokúvanie kauzy:
1. vec prestáva byť nedotknutá;
2. kauza sa stáva vlastnou toho sudcu alebo tribunálu, ináč kompetentného, pred ktorým bola žiadosť podaná;
3. jurisdikcia delegovaného sudcu sa stáva pevnou, takže neprestáva jestvovať zánikom práva delegujúceho;
4. prerušuje sa premlčanie, ak nie je určené niečo iné;
5. spor začína prebiehať; preto ihneď platí zásada: „Kým spor prebieha, nič sa nemá meniť.“
Kán. 1513 – § 1. Dosvedčenie sporu nastáva, keď sa dekrétom sudcu vymedzí okruh kontroverzie, vybratý zo žiadostí a odpovedí stránok.
§ 2. Žiadosti a odpovede stránok, okrem tých, ktoré sú v žiadosti na uvedenie sporu, môžu byť vyjadrené buď v odpovedi na predvolanie, alebo v ústnych vyhláseniach pred sudcom; avšak v ťažších kauzách má sudca pozvať stránky na zosúladenie pochybnosti alebo pochybností, na ktoré treba v rozsudku odpovedať.
§ 3. Dekrét sudcu treba oznámiť stránkam, ktoré, ak ešte nesúhlasili, sa môžu do desiatich dní obrátiť na tohto sudcu, aby ho zmenil; otázku treba čo najrýchlejšie rozhodnúť dekrétom tohto sudcu.
Kán. 1514 – Raz stanovený okruh kontroverzie nemožno platne zmeniť, iba ak novým dekrétom z vážneho dôvodu na žiadosť stránky a po vypočutí ostatných stránok a zvážení ich dôvodov.
Kán. 1515 – Po dosvedčení sporu držiteľ cudzej veci prestáva byť dobromyseľným držiteľom; preto, ak je odsúdený, aby vec vrátil, musí vrátiť odo dňa dosvedčenia sporu aj výnosy a nahradiť škody.
Kán. 1516 – Po dosvedčení sporu má sudca stránkam určiť primeraný čas na predloženie a doplnenie dôkazov.
Kán. 1517 – Pojednávanie sa začína predvolaním; končí sa nielen vynesením definitívneho rozsudku, ale aj inými spôsobmi, určenými právom.
Kán. 1518 – Ak sporová stránka zomrie, alebo zmení stav, alebo skončí v úrade na základe ktorého koná, vtedy:
1. keď kauza ešte nie je uzavretá, pojednávanie sa pozastavuje, kým dedič zomrelého, alebo nástupca, alebo ten, koho sa to týka, spor neprevezme;
2. keď je kauza uzavretá, sudca musí pokračovať ďalej po predvolaní zástupcu, ak je prítomný, ináč dediča alebo nástupcu zomrelého.
Kán. 1519 – § 1. Ak poručník alebo opatrovník alebo zástupca, ktorý je podľa normy kán. 1481 § 1 a 3 nevyhnutný, odstúpi od svojej úlohy, pojednávanie sa dočasne pozastavuje.
§ 2. Sudca má čo najskôr ustanoviť iného poručníka alebo opatrovníka; zástupcu pre spor môže ustanoviť, ak to stránka v krátkej lehote, ktorú stanovil sám sudca, zanedbala urobiť.
Kán. 1520 – Ak stránky počas šiestich mesiacov neuskutočnili nijaký procesný úkon, hoci tomu nebránila nijaká prekážka, pojednávanie je zmarené. Partikulárny zákon môže stanoviť iné lehoty zmarenia.
Kán. 1521 – Zmarenie má účinok samým právom voči všetkým, aj maloletým, alebo iným, ktorí sú maloletým postavení na roveň, a musí sa aj z úradu vyhlásiť pri neporušení práva požadovať odškodnenie od poručníkov, opatrovníkov, správcov, zástupcov, ktorí nedokázali, že sú bez viny.
Kán. 1522
– Zmarenie ruší úkony procesu, nie však úkony kauzy; ba tie môžu mať účinnosť aj na inom pojednávaní, len keď kauza prebieha medzi tými istými osobami a v tej istej veci; keď však ide o cudzie osoby, majú iba účinnosť dokumentov.1
Kán. 1523 – Každá sporová stránka hradí tie trovy zmareného súdneho konania, ktoré sama spôsobila.
Kán. 1524 – § 1. Žiadateľ sa v ktoromkoľvek štádiu a na ktoromkoľvek stupni súdneho konania môže zrieknuť pojednávania; rovnako tak žiadateľ, ako aj pozvaná stránka sa môžu zrieknuť buď všetkých, alebo len niektorých úkonov procesu.
§ 2. Aby sa poručníci a správcovia právnických osôb mohli zrieknuť pojednávania, potrebujú radu alebo súhlas tých, ktorých spolupôsobenie sa vyžaduje na úkony, prekračujúce hranice riadnej správy.
§ 3. Aby bolo zrieknutie platné, treba ho vykonať písomne a musí ho podpísať stránka alebo jej zástupca, vybavený osobitným mandátom, musí sa oznámiť druhej stránke a tá ho musí prijať alebo aspoň nenapadnúť a sudca ho musí prijať.
Kán. 1525 – Zrieknutie prijaté sudcom má vzhľadom na zrieknuté úkony tie isté účinky ako zmarenie pojednávania a rovnako zaväzuje zriekajúceho hradiť trovy za úkony, ktorých sa zriekol.
Kán. 1526 – § 1. Bremeno dokazovania pripadá tomu, kto niečo tvrdí.
§ 2. Dôkaz nepotrebuje:
1. to, čo predpokladá sám zákon;
2. to, čo jedna sporová stránka tvrdí a druhá pripúšťa, ak právo alebo sudca predsa len nevyžadujú dôkaz.
Kán. 1527 – § 1. Možno predložiť dôkazy akéhokoľvek druhu, ktoré sa zdajú užitočné na rozsúdenie kauzy a sú dovolené.
§ 2. Ak stránka žiada, aby dôkaz, ktorý sudca zamietol, bol prijatý, sám sudca má o tom čo najrýchlejšie rozhodnúť.
Kán. 1528 – Ak sa stránka alebo svedok odmietajú dostaviť k sudcovi, aby vypovedali, je dovolené vypočuť ich aj cez laika určeného sudcom, alebo žiadať, aby svoje vyhlásenie urobili pred verejným notárom, alebo akýmkoľvek iným zákonným spôsobom.
Kán. 1529 – Sudca nemá prikročiť k zhromažďovaniu dôkazov pred dosvedčením sporu, ak nie je na to vážny dôvod.