Kán. 150 – Úrad, ktorý so sebou prináša plnú starostlivosťou o duše, na plnenie ktorej sa vyžaduje vykonávanie kňazského stavu, nemožno platne udeliť tomu, kto ešte nebol vysvätený za kňaza.
Kán. 151 – Obsadenie úradu, ktorý so sebou prináša starostlivosť o duše, sa bez vážneho dôvodu nemá odkladať.
Kán. 152 – Nikomu sa nemajú udeliť dva alebo viaceré nezlučiteľné úrady, totiž také, ktoré tá istá osoba súčasne nemôže vykonávať.
Kán. 153 – § 1. Obsadenie úradu, ktorý podľa práva nie je uprázdnený, je samým činom neplatné a nestáva sa platné ani následným uprázdnením.
§ 2. Ale ak ide o úrad, ktorý sa podľa práva udeľuje na určitý čas, obsadenie sa môže urobiť počas šiestich mesiacov pred uplynutím tohto času a účinok nadobúda odo dňa uprázdnenia úradu.
§ 3. Prisľúbenie nejakého úradu, dané kýmkoľvek, nemá nijaký právny účinok.
Kán. 154 – Úrad uprázdnený podľa práva, avšak doteraz niekým nezákonne držaný, možno udeliť, len keď sa náležite vyhlásilo, že toto držanie nie je zákonné, a o tomto vyhlásení sa má urobiť zmienka v udeľovacej listine.
Kán. 155 – Kto v zastúpení toho, kto je nedbanlivý alebo je hatený, udeľuje úrad, nenadobúda tým nijakú moc nad osobou, ktorej bol udelený, ale jej právne postavenie je práve také, ako keby obsadenie bolo bývalo vykonané podľa riadnej normy práva.
Kán. 156 – Obsadenie akéhokoľvek úradu sa má zaznamenať písomne.
Kán. 157 – Ak právo výslovne nestanovuje niečo iné, patrí diecéznemu biskupovi slobodným udelením obsadzovať cirkevné úrady vo vlastnej partikulárnej cirkvi.
Kán. 158 – § 1. Návrh na cirkevný úrad zo strany toho, komu patrí právo navrhovať, sa má podať autorite, ktorá má právo ustanovovať do tohto úradu, a to do troch mesiacov od prijatia správy, že je úrad uprázdnený, ak legitímne nie je určené niečo iné.
§ 2. Ak právo navrhovať prislúcha nejakému kolégiu alebo skupine osôb, ten, kto má byť navrhnutý, má byť určený pri zachovaní predpisov kán. 165-179.
Kán. 159 – Nikto nemá byť navrhovaný proti svojej vôli; preto sa toho, kto má byť navrhnutý treba opýtať na jeho mienku. Ak do ôsmich využiteľných dní neodmietne, môže byť navrhnutý.
Kán. 160 – § 1. Kto má právo navrhovať, môže navrhnúť jedného alebo aj viacerých buď naraz, alebo postupne.
§ 2. Nikto nemôže navrhovať seba samého. Kolégium alebo skupina osôb však môže navrhnúť niektorého svojho člena.
Kán. 161 – § 1. Ak právo nestanovuje niečo iné, ten, kto navrhol takého, o ktorom sa zistilo, že nie je vhodný, môže do jedného mesiaca navrhnúť iného kandidáta, ale len raz.
§ 2. Ak sa navrhnutý pred ustanovením zriekol alebo umrel, ten, kto má právo navrhovať, môže do jedného mesiaca od prijatia správy o zrieknutí sa alebo o smrti, nanovo použiť svoje právo.
Kán. 162 – Kto nepodal návrh vo využiteľnom čase podľa normy kán. 158 § 1, a kán. 161, ako aj ten, kto dva razy navrhol takého, o ktorom sa zistilo, že nie je súci, stráca pre tento prípad právo navrhovať a autorita, ktorá má právo ustanovovať, je oprávnená slobodne obsadiť uprázdnený úrad, ale so súhlasom vlastného ordinára toho, kto má obsadiť úrad.
Kán. 163 – Autorita, ktorej podľa normy práva patrí navrhnutého ustanoviť, keď zistila, že je súci a on to prijal, má legitímne navrhnutého ustanoviť. Ak sa o viacerých legitímne navrhnutých zistilo, že sú súci, musí ustanoviť jedného z nich.
Kán. 164 – Ak právo nepredvídalo niečo iné, pri kánonických voľbách sa majú zachovávať predpisy nasledujúcich kánonov.
Kán. 165 – Ak právo alebo legitímny štatút kolégia alebo skupiny neurčujú niečo iné, kolégium alebo skupina osôb, ktoré majú právo voliť do úradu, voľbu nemajú odkladať dlhšie než na tri využiteľné mesiace, ktoré treba počítať od prijatia správy, že úrad je uprázdnený. Keď táto lehota uplynula bez využitia, cirkevná autorita, ktorej prislúcha právo voľbu potvrdiť alebo právo následne obsadiť, má slobodne obsadiť uprázdnený úrad.
Kán. 166 – § 1. Predseda kolégia alebo skupiny má zvolať všetkých, ktorí patria do kolégia alebo skupiny; keď však pozvanie musí byť osobné, je platné, ak sa uskutoční na mieste trvalého alebo prechodného bydliska alebo na mieste pobytu.
§ 2. Ak niekto z tých, ktorých treba zvolať, bol opomenutý, a preto bol neprítomný, voľba je platná; ale na jeho žiadosť a po dokázaní opomenutia a neprítomnosti kompetentná autorita musí voľbu, aj keď bola potvrdená, zrušiť, len keď je právne zistené, že rekurz bol podaný aspoň do troch dní od prijatia správy o voľbe.
§ 3. Ak však bolo opomenutých voličov viac ako tretina, voľba je samým právom neplatná, ak len všetci opomenutí neboli skutočne prítomní.
Kán. 167 – § 1. Po zákonne vykonanom zvolaní hlasovacie právo majú tí, ktorí sú prítomní v deň a na mieste určenom v tom istom zvolaní; pričom, ak štatút zákonne nestanovuje niečo iné, je vylúčená možnosť hlasovať tak listovne, ako aj cez zástupcu.
§ 2. Ak niektorý z voličov je prítomný v tom dome, kde sa koná voľba, ale pre chorobu sa nemôže na voľbe zúčastniť, skrutátori majú vyžiadať jeho hlas písomne.
Kán. 168 – Hoci má niekto právo hlasovať vo vlastnom mene z viacerých titulov, odovzdať môže iba jeden hlas.
Kán. 169 – Aby bola voľba platná, nemôže pristúpiť k hlasovaniu nikto, kto nepatrí do kolégia alebo do skupiny.
Kán. 170 – Voľba, ktorej sloboda bola akýmkoľvek spôsobom skutočne hatená, je samým právom neplatná.
Kán. 171 – § 1. Hlasovať sú nespôsobilí:
1. neschopní ľudského skutku;
2. ktorí nemajú aktívny hlas;
3. postihnutí trestom exkomunikácie buď súdnym rozsudkom, alebo dekrétom, ktorým sa trest ukladá alebo vyhlasuje;
4. ktorí všeobecne známym spôsobom odpadli od spoločenstva Cirkvi.
§ 2. Ak sa niekomu z uvedených dovolilo hlasovať, jeho hlas je neplatný, ale voľba je platná, ak nie je zrejmé, že by zvolený po odpočítaní tohto hlasu nebol dostal potrebný počet hlasov.
Kán. 172 – § 1. Aby hlas bol platný, musí byť:
1. slobodný; preto je neplatný hlas toho, kto z veľkého strachu alebo na základe podvodu bol priamo alebo nepriamo navedený voliť istú osobu alebo rozličné osoby oddelene;
2. tajný, istý, bezpodmienečný, určitý.
§ 2. Podmienky pridané k hlasu pred voľbou sa majú považovať za nepripojené.
Kán. 173 – § 1. Pred začatím voľby treba z členov kolégia alebo skupiny určiť aspoň dvoch skrutátorov.
§ 2. Skrutátori majú pozbierať hlasy a pred predsedom voľby zistiť, či počet lístkov zodpovedá počtu voličov, majú spočítať hlasy a verejne oznámiť, kto koľko hlasov dostal.
§ 3. Ak počet hlasov prevyšuje počet voličov, nič sa nevykonalo.
§ 4. Kto vykonáva úlohu aktuára, má všetky úkony voľby presne zapísať a zápis podpísaný aspoň samotným aktuárom, predsedom a skrutátormi sa má starostlivo uchovávať v archíve kolégia.
Kán. 174 – § 1. Ak právo alebo štatút neurčuje niečo iné, voľba sa môže uskutočniť aj dohodou, len ak voliči jednomyseľným a písomným súhlasom pre tento prípad prenesú volebné právo na jednu alebo viac súcich osôb buď zo svojich členov, alebo mimo nich, ktorí majú v mene všetkých voliť na základe prijatého splnomocnenia.
§ 2. Ak ide o kolégium alebo skupinu, ktoré pozostávajú len z klerikov, dohodou určení voliči musia byť vysvätení; ináč je voľba neplatná.
§ 3. Dohodou určení voliči musia zachovať predpisy práva o voľbe a pre platnosť voľby dodržiavať podmienky pripojené k dohode, ktoré neodporujú právu; podmienky, ktoré odporujú právu, sa však považujú za nepripojené.
Kán. 175 – Dohoda zaniká a hlasovacie právo sa vracia tým, ktorí dohodu uzavreli:
1. odvolaním zo strany kolégia alebo skupiny, keď sa ešte vo veci nič nepodniklo;
2. nesplnením niektorej podmienky, pripojenej k dohode;
3. vykonaním voľby, ak bola neplatná.
Kán. 176 – Ak právo alebo štatút neurčuje niečo iné, za zvoleného má byť považovaný a predsedom kolégia alebo skupiny má byť vyhlásený ten, kto dostal požadovaný počet hlasov podľa normy kán. 119, bod 1.
Kán. 177 – § 1. Zvolenie treba hneď dať na vedomie zvolenému, ktorý je povinný do ôsmich využiteľných dní od prijatia oznámenia dať na vedomie predsedovi kolégia alebo skupiny, či voľbu prijíma alebo nie; inak je voľba neúčinná.
§ 2. Ak zvolený voľbu neprijal, stráca všetko právo vyplývajúce z voľby a ani ho dodatočným prijatím nenadobudne, ale môže byť nanovo zvolený; kolégium však alebo skupina musí do jedného mesiaca od oznámeného neprijatia prikročiť k novej voľbe.
Kán. 178 – Prijatím voľby, ktorá nepotrebuje potvrdenie, zvolený nadobúda úrad plným právom ihneď; ináč získava naň iba právo.
Kán. 179 – § 1. Ak voľba potrebuje potvrdenie, zvolený musí osobne alebo cez iného do ôsmich využiteľných dní odo dňa prijatia voľby žiadať od kompetentnej autority potvrdenie; ináč je zbavený všetkého práva, ak nedokáže, že ho oprávnená prekážka zdržiavala žiadať potvrdenie.
§ 2. Kompetentná autorita nemôže odoprieť potvrdenie, ak zistí, že zvolený je súci podľa normy kán. 149 § 1 a voľba bola vykonaná podľa normy práva.
§ 3. Potvrdenie sa musí dať písomne.
§ 4. Pred doručením potvrdenia nie je dovolené zvolenému zasahovať do spravovania úradu v duchovných alebo hmotných veciach a úkony, ktoré azda urobil, sú neplatné.
§ 5. Po doručení potvrdenia zvolený nadobúda úrad plným právom, ak právo neurčuje niečo iné.