Kán. 1620 – Rozsudok má chybu nenapraviteľnej neplatnosti, ak:

1. ho vyniesol absolútne nekompetentný sudca;

2. ho vyniesol ten, kto nemá moc súdiť v tribunáli, v ktorom bola kauza rozsúdená;

3. rozsudok vyniesol sudca, donútený násilím alebo veľkým strachom;

4. súdne konanie bolo vykonané bez súdnej žiadosti, o ktorej sa hovorí v kán. 1501, alebo nebolo ustanovené proti nijakej pozvanej stránke;

5. bol vynesený medzi stránkami, z ktorých aspoň jedna nemá spôsobilosť vystupovať v súdnom konaní;

6. niekto vystupoval v mene iného bez zákonného mandátu;

7. jednej zo stránok bolo odopreté právo obhajoby;

8. kontroverzia nebola ani čiastočne rozhodnutá.

Kán. 1621 – Vymáhanie neplatnosti, o ktorej sa hovorí v kán. 1620, sa môže predložiť na spôsob námietky bez časového obmedzenia, na spôsob žaloby pred sudcom, ktorý rozsudok vyniesol, do desiatich rokov odo dňa zverejnenia rozsudku.

Kán. 1622 – Rozsudok má chybu napraviteľnej neplatnosti, iba ak:

1. ho vyniesol nezákonný počet sudcov proti predpisu kán. 1425 § 1;

2. neobsahuje zdôvodnenia čiže dôvody rozhodnutia;

3. chýbajú na ňom podpisy, predpísané právom;

4. neobsahuje rok, mesiac, deň a miesto vynesenia;

5. sa opiera o neplatný súdny úkon, ktorého neplatnosť nebola napravená podľa normy kán. 1619;

6. bol vynesený proti stránke zákonne neprítomnej podľa kán. 1593 § 2.

Kán. 1623 – Vymáhanie neplatnosti v prípadoch, o ktorých sa hovorí v kán. 1622, sa môže predložiť do troch mesiacov od oznámenia o zverejnení rozsudku.

Kán. 1624 – O vymáhaní neplatnosti rozhoduje ten sudca, ktorý rozsudok vyniesol; ak sa však stránka obáva, že sudca, ktorý vyniesol rozsudok napadnutý vymáhaním neplatnosti bude zaujatý, a preto ho považuje za podozrivého, môže požadovať, aby bol podľa normy kán. 1450 nahradený iným sudcom.

Kán. 1625 – Vymáhanie neplatnosti sa môže predložiť spolu s odvolaním v lehote, stanovenej na odvolanie.

Kán. 1626 – § 1. Vymáhanie neplatnosti môžu predložiť nielen stránky, ktoré sa cítia poškodené, ale aj promótor spravodlivosti alebo obhajca zväzku vždy, keď majú právo zasiahnuť.

§ 2. Sám sudca z úradu môže ním vynesený neplatný rozsudok stiahnuť alebo opraviť v lehote stanovenej na konanie v kán. 1623, ak medzitým nebolo podané odvolanie spolu so vymáhaním neplatnosti, alebo ak neplatnosť nebola napravená uplynutím lehoty, o ktorej sa hovorí v kán. 1623.

Kán. 1627 – Kauzy o vymáhaní neplatnosti môžu byť prerokované podľa noriem o ústnom sporovom procese.

II. kapitola Odvolanie

Kán. 1628 – Stránka, ktorá sa domnieva, že je nejakým rozsudkom poškodená, a takisto promótor spravodlivosti a obhajca zväzku v kauzách, v ktorých sa vyžaduje ich prítomnosť, majú právo odvolať sa proti rozsudku u vyššieho sudcu pri neporušení predpisu kán. 1629.

Kán. 1629 – Odvolanie nie je prípustné:

1. proti rozsudku samého Najvyššieho veľkňaza alebo Apoštolskej signatúry;

2. proti rozsudku postihnutému chybou neplatnosti, ak nie je spojené s vymáhaním neplatnosti podľa normy kán. 1625;

3. proti rozsudku, ktorý sa stal rozsúdenou vecou;

4. proti dekrétu sudcu alebo čiastkovému rozsudku, ktoré nemajú účinnosť definitívneho rozsudku, ak nie je spojené s odvolaním proti definitívnemu rozsudku;

5. proti rozsudku alebo dekrétu v kauze, o ktorej právo určuje, že vec treba čo najrýchlejšie rozhodnúť.

Kán. 1630 – § 1. Odvolanie treba podať pred sudcom, ktorý rozsudok vyniesol, v zánikovej lehote pätnástich využiteľných dní od oznámenia o zverejnení rozsudku.

§ 2. Ak sa podáva ústne, má ho notár pred samým odvolávajúcim sa vyhotoviť písomne.

Kán. 1631 – Ak vznikne otázka o práve odvolať sa, má ju podľa noriem ústneho sporového procesu čo najrýchlejšie rozriešiť odvolací tribunál.

Kán. 1632 – § 1. Ak v odvolaní nie je uvedené, ktorému tribunálu je ono určené, predpokladá sa, že bolo podané tribunálu, o ktorom sa hovorí v kán. 1438 a 1439.

§ 2. Ak sa druhá stránka odvolala na iný odvolací tribunál, kauzu rieši tribunál, ktorý je vyššieho stupňa, pri neporušení kán. 1415.

Kán. 1633 – V odvolaní treba pokračovať pred sudcom, ktorému je ono určené, do mesiaca od jeho podania, ak sudca, ktorý rozsudok vyniesol, neposkytol stránke dlhší čas na jeho pokračovanie.

Kán. 1634 – § 1. Na pokračovanie v odvolaní sa vyžaduje a stačí, aby stránka požiadala vyššieho sudcu o opravu napadnutého rozsudku, priložila kópiu tohto rozsudku a uviedla dôvody odvolania.

§ 2. Ak stránka nemôže vo využiteľnom čase dostať exemplár napadnutého rozsudku od tribunálu, ktorý ho vyniesol, medzitým lehoty neplynú a prekážku treba oznámiť sudcovi odvolania; ten má sudcu, ktorý rozsudok vyniesol, zaviazať príkazom, aby čím skôr zadosťučinil svojej úradnej povinnosti.

§ 3. Medzitým sudca, ktorý rozsudok vyniesol, musí podľa normy kán. 1474 spisy odoslať sudcovi odvolania.

Kán. 1635 – Po nevyužitom uplynutí neodkladných odvolacích lehôt buď pred sudcom, ktorý rozsudok vyniesol, alebo pred sudcom, ktorému ho treba poslať, sa odvolanie považuje za zanechané.

Kán. 1636 – § 1. Kto sa odvoláva môže sa zrieknuť odvolania s účinkami, o ktorých sa hovorí v kán. 1525.

§ 2. Ak odvolanie podal obhajca zväzku alebo promótor spravodlivosti, môže sa ho zrieknuť obhajca zväzku alebo promótor spravodlivosti odvolacieho tribunálu, ak zákon neurčuje ináč.

Kán. 1637 – § 1. Odvolanie podané žiadateľom je na osoh aj predvolanej stránke a naopak.

§ 2. Ak je viac predvolaných stránok alebo žiadateľov a rozsudok je napadnutý iba jedným z nich alebo iba proti jednému z nich, usudzuje sa, že napadnutie urobili všetci a proti všetkým, kedykoľvek požadovaná vec je nedeliteľná alebo záväzok nerozdielny.

§ 3. Ak jedna stránka podá odvolanie proti niektorej časti rozsudku, protistrana, hoci uplynuli neodkladné lehoty na odvolanie, môže podať vedľajšie odvolanie proti iným častiam v zánikovej lehote pätnástich dní odo dňa, keď jej bolo oznámené hlavné odvolanie.

§ 4. Ak nie je zrejmé niečo iné, predpokladá sa, že odvolanie bolo podané proti všetkým častiam rozsudku.

Kán. 1638 – Odvolanie pozastavuje vykonanie rozsudku.

Kán. 1639 – § 1. Pri neporušení predpisu kán. 1680 § 4 sa na odvolacom stupni nemôže prijať nový dôvod žiadosti ani na spôsob užitočného spájania; dosvedčenie sporu sa preto môže vzťahovať iba na to, aby sa predchádzajúci rozsudok potvrdil alebo zmenil, či už úplne, alebo čiastočne.

§ 2. Nové dôkazy sa však prijímajú iba podľa normy kán. 1600.

Kán. 1640 – Na odvolacom stupni treba postupovať tým istým spôsobom ako v prvej inštancii s primeraným prispôsobením; ale ak netreba doplniť dôkazy, ihneď po dosvedčení sporu podľa normy kán. 1513 § 1, a kán. 1639 § 1, sa má pristúpiť k diskusii o kauze a k rozsudku.

I. kapitola Rozsúdená vec

Kán. 1641 – Pri zachovaní predpisu kán. 1643 vec sa pokladá za rozsúdenú:

1. ak boli vynesené dva zhodné rozsudky medzi tými istými stránkami, o tej istej žiadosti a z toho istého dôvodu žiadosti;

2. ak vo využiteľnom čase nebolo podané odvolanie proti rozsudku;

3. ak sa na odvolacom stupni zmarilo pojednávanie, alebo došlo k jeho zrieknutiu;

4. ak bol vynesený definitívny rozsudok, proti ktorému niet odvolania podľa normy kán. 1629.

Kán. 1642 – § 1. Rozsúdená vec požíva právnu pevnosť a nemožno ju priamo napadnúť, ak to nie je podľa normy kán. 1645 § 1.

§ 2. Ona utvára medzi stránkami právne vysporiadanie a oprávňuje na exekučnú žalobu, ako aj na námietku rozsúdenej veci, ktorú môže sudca aj z úradu vyhlásiť, aby prekazil nové uvedenie tej istej kauzy.

Kán. 1643 – Kauzy o stave osôb, nevynímajúc ani kauzy o odlúčení manželov, sa nikdy nestávajú rozsúdenou vecou.

Kán. 1644 – § 1. Ak boli v kauze o stave osôb vynesené dva zhodné rozsudky, hocikedy sa možno obrátiť na odvolací tribunál, pričom treba predložiť nové a vážne dôkazy alebo argumenty v zánikovej lehote tridsiatich dní od podania napadnutia. Odvolací tribunál však musí do jedného mesiaca od predloženia nových dôkazov a argumentov dekrétom stanoviť, či sa nové predloženie kauzy musí prijať alebo nie.

§ 2. Žiadosť sa na vyšší tribunál, aby sa dosiahlo nové predloženie kauzy, nepozastavuje vykonanie rozsudku, ak zákon neurčuje ináč, alebo odvolací tribunál podľa normy kán. 1650 § 3 neprikazuje pozastavenie.

II. kapitola Navrátenie do pôvodného stavu

Kán. 1645 – § 1. Proti rozsudku, ktorý sa stal rozsúdenou vecou, stojí navrátenie do pôvodného stavu, len keď je zjavne preukázaná jeho nespravodlivosť.

§ 2. Avšak nespravodlivosť sa považuje za zjavne preukázanú, len ak:

1. rozsudok sa do takej miery opiera o dôkazy, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé, že bez týchto dôkazov by výroková časť rozsudku bola neudržateľná;

2. sa neskôr objavili doklady, ktoré nepochybne dokazujú nové skutočnosti, ktoré vyžadujú opačné rozhodnutie;

3. rozsudok bol vynesený na základe podvodu jednej stránky na škodu druhej;

4. bol zjavne zanedbaný predpis nie čisto procesného zákona;

5. rozsudok odporuje predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktoré sa stalo rozsúdenou vecou.

Kán. 1646 – § 1. O navrátenie do pôvodného stavu z dôvodov, o ktorých sa hovorí v kán. 1645 § 2, bod 1-3, treba požiadať sudcu, ktorý rozsudok vyniesol, do troch mesiacov, počítaných odo dňa spoznania týchto dôvodov.

§ 2. O navrátenie do pôvodného stavu z dôvodov, o ktorých sa hovorí v kán. 1645 § 2, bod 4 a 5, treba požiadať odvolací tribunál do troch mesiacov od oznámenia o zverejnení rozsudku; ale ak v prípade, o ktorom sa hovorí v kán. 1645 § 2, bod 5, oznámenie o predchádzajúcom rozhodnutí nastalo neskôr, lehota plynie od tohto oznámenia.

§ 3. Lehoty, o ktorých sa hovorí vyššie, neplynú, kým poškodený je maloletý.

Kán. 1647 – § 1. Žiadosť o navrátenie do pôvodného stavu pozastavuje ešte nezačaté vykonávanie rozsudku.

§ 2. Ak predsa z pravdepodobných náznakov vznikne podozrenie, že žiadosť bola podaná preto, aby sa oddialilo vykonanie rozsudku, sudca môže rozhodnúť, aby sa rozsudok vykonal, ale tomu, kto žiada navrátenie do pôvodného stavu, má poskytnúť vhodnú záruku, že ak k nemu dôjde, nebude poškodený.

Kán. 1648 – Po udelení navrátenia do pôvodného stavu musí sudca vyniesť rozsudok o merite kauzy.