Kán. 780 – Miestni ordinári sa majú starať, aby katechéti boli náležite pripravení na riadne plnenie svojej úlohy, aby sa im totiž poskytovala súvislá formácia, aby primerane poznali náuku Cirkvi a teoreticky i prakticky si osvojili zásady vlastné pedagogickým disciplínam.
Kán. 781 – Keďže celá Cirkev je svojou prirodzenosťou misionárska a dielo evanjelizácie treba považovať za základnú povinnosť Božieho ľudu, všetci veriaci, vedomí si vlastnej zodpovednosti, majú prevziať v misijnom diele svoj podiel.
Kán. 782 – § 1. Najvyššie riadenie a koordinácia podujatí a činností, ktoré sa týkajú misijného diela ako aj misionárskej spolupráce, prislúcha Rímskemu veľkňazovi a kolégiu biskupov.
§ 2. Jednotliví biskupi ako zodpovední za celú Cirkev a za všetky cirkvi sa majú osobitne starať o misijné dielo predovšetkým podnecovaním, rozvíjaním a podporovaním misijných podujatí vo vlastnej partikulárnej cirkvi.
Kán. 783 – Členovia inštitútov zasväteného života, keďže sa na základe samého zasvätenia venujú službe Cirkvi, sú povinní spôsobom vlastným svojmu inštitútu sa osobitne venovať misijnej činnosti.
Kán. 784 – Misionári sú tí, ktorých kompetentná cirkevná autorita posiela na vykonávanie misijného diela; môžu byť vybratí z domorodcov alebo nedomorodcov, tak svetských klerikov, ako aj členov inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, alebo iných veriacich laikov.
Kán. 785 – § 1. Na vykonávanie misijného diela sa majú prijímať katechéti čiže veriaci laici náležite pripravení a vyznačujúci sa kresťanským životom, ktorí sa pod vedením misionára venujú predkladaniu evanjeliového učenia a usporadúvaniu liturgickej činnosti a diel dobročinnej lásky.
§ 2. Katechéti sa majú formovať v školách, ktoré sú na to určené, alebo kde nie sú, pod vedením misionárov.
Kán. 786 – Misijnú činnosť vo vlastnom zmysle, ktorou sa Cirkev ujíma v národoch alebo spoločenstvách, kde ešte nezapustila korene, vykonáva predovšetkým posielaním hlásateľov evanjelia, kým sa mladé cirkvi naplno neustanovia, totiž kým nebudú vybavené vlastnými silami a dostatočnými prostriedkami, ktorými samy budú schopné vykonávať dielo evanjelizácie.
Kán. 787 – § 1. Misionári majú svedectvom života a slova nadviazať úprimný dialóg s neveriacimi v Krista, aby sa im, spôsobom primeraným ich chápaniu a kultúre, otvorili cesty, ktorými môžu byť privedení k poznaniu evanjeliového posolstva.
§ 2. Majú sa starať, aby tých, ktorých považujú za pripravených prijať evanjeliové posolstvo, tak vyučili v pravdách viery, aby mohli prijať krst, keď o to sami slobodne požiadajú.
Kán. 788 – § 1. Tí, ktorí prejavili vôľu prijať vieru v Krista, po uplynutí času predkatechumenátu sa majú liturgickými obradmi prijať do katechumenátu a ich mená sa majú zapísať do knihy, na to určenej.
§ 2. Katechumeni sa výukou a zaúčaním do kresťanského života majú vhodne zasväcovať do tajomstva spásy a uvádzať do života viery, liturgie a dobročinnej lásky Božieho ľudu, ako aj apoštolátu.
§ 3. Konferencia biskupov má vydať štatúty, ktorými sa má riadiť katechumenát, má stanoviť, čo majú katechumeni plniť, a určiť, aké výsady im majú byť priznané.
Kán. 789 – Novopokrstenci sa majú vhodnou výukou formovať na hlbšie poznanie pravdy evanjelia a na plnenie povinností prijatých krstom; majú sa dať preniknúť úprimnou láskou ku Kristovi a k jeho Cirkvi.
Kán. 790 – § 1. Diecézny biskup v misijných územiach má:
1. napomáhať, usmerňovať a koordinovať podujatia a diela, ktoré sa týkajú misijnej činnosti;
2. starať sa, aby sa uzavreli náležité dohody s predstavenými inštitútov, ktoré sa venujú misijnému dielu, a aby vzťahy s nimi boli na prospech misie.
§ 2. Predpisom vydaným diecéznym biskupom, o ktorých sa hovorí v § 1, bod 1, podliehajú všetci misionári aj rehoľníci a ich pomocníci, ktorí sa nachádzajú v jeho oblasti.
Kán. 791 – V jednotlivých diecézach na rozvíjanie misijnej spolupráce:
1. majú sa napomáhať misionárske povolania;
2. má sa určiť kňaz na účinné napomáhanie podujatí v prospech misií najmä Pápežských misijných diel;
3. má sa každoročne sláviť deň misií;
4. má sa každoročne poskytnúť primeraný milodar na misie, ktorý treba zaslať Svätému stolcu.
Kán. 792 – Konferencie biskupov majú ustanoviť a napomáhať diela, ktoré majú bratsky prijímať a s primeranou pastoračnou starostlivosťou podporovať tých, čo z pracovných alebo študijných dôvodov prichádzajú z misijných krajov na ich územie.
Kán. 793 – § 1. Rodičia, ako aj tí, ktorí ich zastupujú, majú povinnosť a právo vychovávať deti; katolícki rodičia majú povinnosť a právo zvoliť si tie prostriedky a inštitúcie, ktorými môžu podľa miestnych okolností vhodnejšie zabezpečiť katolícku výchovu detí.
§ 2. Rodičia majú tiež právo využívať tie prostriedky poskytované občianskou spoločnosťou, ktoré potrebujú na zaistenie katolíckej výchovy detí.
Kán. 794 – § 1. Z osobitného dôvodu povinnosť a právo vychovávať patrí Cirkvi, ktorej Boh zveril poslanie pomáhať ľuďom, aby mohli dôjsť k plnosti kresťanského života.
§ 2. Povinnosťou duchovných pastierov je všetko zariadiť tak, aby všetci veriaci dostali katolícku výchovu.
Kán. 795 – Keďže pravá výchova musí sledovať úplnú formáciu ľudskej osoby, usmernenú na jej posledný cieľ a súčasne na spoločné dobro spoločnosti, deti a mládež sa majú tak vychovávať, aby svoje fyzické, morálne a intelektuálne vlohy mohli harmonicky rozvíjať, získať dokonalejší zmysel pre zodpovednosť a správne používanie slobody a aby boli pripravené na aktívnu účasť na spoločenskom živote.
Kán. 796 – § 1. Medzi prostriedkami na zveľaďovanie výchovy majú veriaci vysoko hodnotiť školy, ktoré rodičom poskytujú hlavnú pomoc pri plnení výchovnej úlohy.
§ 2. Je potrebné, aby rodičia úzko spolupracovali s učiteľmi škôl, ktorým zverili deti do výchovy; učitelia však pri plnení svojej povinnosti majú úzko spolupracovať s rodičmi, ktorých majú ochotne vypočuť, a pre ktorých sa majú vytvoriť združenia alebo zhromaždenia, ktoré si treba vysoko vážiť.
Kán. 797 – Je potrebné, aby rodičia mali vo výbere škôl pravú slobodu; preto sa veriaci musia starať o to, aby občianska spoločnosť túto slobodu rodičom priznávala a pri zachovaní distributívnej spravodlivosti ju aj podporovala príspevkami.
Kán. 798 – Rodičia majú zveriť deti tým školám, v ktorých je postarané o katolícku výchovu; ak to nemôžu urobiť, majú záväzok postarať sa, aby sa ich náležitá katolícka výchova zabezpečila mimo školy.
Kán. 799 – Veriaci sa majú domáhať, aby v občianskej spoločnosti zákony upravujúce formáciu mládeže zabezpečovali aj jej náboženskú a mravnú výchovu podľa svedomia rodičov v samých školách.
Kán. 800 – § 1. Cirkev má právo zakladať a viesť školy akéhokoľvek odboru, druhu a stupňa.
§ 2. Veriaci majú podporovať katolícke školy a podľa svojich síl poskytovať pomoc na ich založenie a udržiavanie.
Kán. 801 – Rehoľné inštitúty, ktorých vlastným poslaním je výchova, verne sa pridržiavajúce tohto svojho poslania majú sa venovať katolíckej výchove aj pomocou svojich škôl, založených so súhlasom diecézneho biskupa.
Kán. 802 – § 1. Ak nie sú k dispozícii školy, v ktorých sa poskytuje výchova preniknutá kresťanským duchom, diecézny biskup sa má postarať, aby sa založili.
§ 2. Kde je to vhodné, diecézny biskup má zabezpečiť, aby sa založili aj odborné a technické školy, ako aj iné, ktoré si vyžadujú osobitné potreby.
Kán. 803 – § 1. Katolíckou školou sa rozumie tá škola, ktorú vedie kompetentná cirkevná autorita alebo verejná cirkevná právnická osoba, alebo ktorú cirkevná autorita za takú uznáva písomným dokumentom.
§ 2. Je potrebné, aby sa vzdelanie a výchova v katolíckej škole opierali o zásady katolíckej náuky; učitelia sa majú vyznačovať pravou náukou a bezúhonnosťou života.
§ 3. Nijaká škola, hoci skutočne katolícka, nemá niesť názov katolícka škola, ak na to nedala súhlas kompetentná cirkevná autorita.
Kán. 804 – § 1. Cirkevnej autorite podlieha katolícka náboženská výuka a výchova, ktorá sa poskytuje v akýchkoľvek školách, alebo sa zabezpečuje prostredníctvom rozličných spoločenských komunikačných prostriedkov; konferencie biskupov majú vydávať pre túto oblasť činnosti všeobecné normy a diecézny biskup ju má usmerňovať a dozerať.
§ 2. Miestny ordinár má horlivo presadzovať, aby náboženská výuka v školách, aj nekatolíckych, bola zverená učiteľom, ktorí vynikajú pravou náukou, svedectvom kresťanského života a pedagogickým umením.
Kán. 805 – Miestny ordinár má právo vymenúvať alebo schvaľovať učiteľov náboženstva pre svoju diecézu a takisto ich odvolávať alebo požadovať, aby boli odvolaní, ak sa to vyžaduje z náboženského alebo mravného dôvodu.
Kán. 806 – § 1. Diecéznemu biskupovi patrí právo dozerať na katolícke školy nachádzajúce sa na jeho území a vizitovať ich, a to aj tie, ktoré založili alebo riadia členovia rehoľných inštitútov; takisto mu patrí vydávať predpisy, ktoré sa týkajú všeobecného usporiadania katolíckych škôl. Tieto predpisy platia aj pre školy, ktoré riadia rehoľníci, ale pri neporušení samostatnosti vnútorného vedenia týchto škôl.
§ 2. Moderátori katolíckych škôl sa pod dohľadom miestneho ordinára majú starať, aby výuka, ktorá sa v nich podáva, sa z vedeckého hľadiska vyznačovala aspoň takou úrovňou ako v iných školách kraja.
Kán. 807 – Cirkev má právo zakladať a riadiť univerzity, ktoré majú prispievať k vyššej kultúre ľudí a plnšiemu rozvoju ľudskej osoby, ako aj k plneniu učiacej úlohy samej Cirkvi.
Kán. 808 – Nijaká univerzita, hoci skutočne katolícka, nemá mať titul alebo názov katolícka univerzita, ak na to nedala súhlas kompetentná cirkevná autorita.
Kán. 809 – Konferencie biskupov sa majú starať, aby, ak je to možné a užitočné, boli na ich území vhodne rozmiestnené univerzity alebo aspoň fakulty, na ktorých sa majú skúmať a prednášať rozličné disciplíny, ale pri zachovaní ich vedeckej samostatnosti a neporušení katolíckeho učenia.