Kán. 900 – § 1. Vysluhovateľom, ktorý v osobe Krista môže utvoriť sviatosť Eucharistie, je jedine platne vysvätený kňaz.
§ 2. Eucharistiu dovolene slávi kňaz nehatený kánonickým zákonom pri zachovaní predpisov kánonov, ktoré nasledujú.
Kán. 901 – Kňaz môže slúžiť omšu za kohokoľvek, tak za živých, ako aj za zomrelých.
Kán. 902 – Ak osoh veriacich nevyžaduje alebo neodporúča niečo iné, kňazi môžu Eucharistiu koncelebrovať, pričom však zostáva úplná sloboda jednotlivých kňazov sláviť Eucharistiu individuálne, nie však v čase, keď sa v tom istom kostole alebo kaplnke koná koncelebrácia.
Kán. 903 – Kňazovi sa má dovoliť sláviť Eucharistiu, hoci je rektorovi kostola neznámy, len keď predloží odporúčajúcu listinu svojho ordinára alebo svojho predstaveného nie staršiu než jeden rok, alebo keď sa možno rozumne domnievať, že nemá prekážku ju sláviť.
Kán. 904 – Kňazi, majúc stále na pamäti, že v tajomstve eucharistickej obety sa trvalo vykonáva dielo vykúpenia, majú ju často sláviť; ba veľmi sa im odporúča každodenné slávenie, ktoré aj vtedy, keď nemôžu byť prítomní veriaci, je úkonom Krista a Cirkvi, a keď ho kňazi konajú, spĺňajú svoje hlavné poslanie.
Kán. 905 – § 1. Okrem prípadov, v ktorých je podľa normy práva dovolené v ten istý deň viac ráz sláviť alebo koncelebrovať Eucharistiu, kňazovi nie je dovolené sláviť viac než raz za deň.
§ 2. Ak je nedostatok kňazov, miestny ordinár môže dovoliť, aby kňazi z oprávneného dôvodu slávili Eucharistiu dva razy za deň, ba keď to vyžadujú pastoračné potreby, v nedele a v prikázané sviatky aj tri razy.
Kán. 906 – Ak nie je oprávnený a rozumný dôvod, kňaz nemá sláviť eucharistickú obetu bez účasti aspoň jedného veriaceho.
Kán. 907 – Pri eucharistickom slávení nie je diakonom a laikom dovolené prednášať modlitby, najmä nie eucharistickú modlitbu, alebo robiť úkony, ktoré patria sláviacemu kňazovi.
Kán. 908 – Katolíckym kňazom je zakázané koncelebrovať Eucharistiu spolu s kňazmi alebo služobníkmi cirkví alebo cirkevných spoločenstiev, ktoré nemajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou.
Kán. 909 – Kňaz nech nezanedbá náležite sa pripraviť modlitbou na slávenie eucharistickej obety a po jej skončení vzdať Bohu vďaky.
Kán. 910 – § 1. Riadnym vysluhovateľom svätého prijímania je biskup, kňaz a diakon.
§ 2. Mimoriadnym vysluhovateľom svätého prijímania je akolyta, ako aj iný veriaci poverený podľa normy kán. 230 § 3.
Kán. 911 – § 1. Povinnosť a právo zaniesť najsvätejšiu Eucharistiu chorým ako viatikum majú farár a farskí vikári, kapláni, ako aj predstavený spoločnosti v klerických rehoľných inštitútoch alebo spoločnostiach apoštolského života vo vzťahu ku všetkým, ktorí sa nachádzajú v dome.
§ 2. V prípade nevyhnutnosti alebo s aspoň predpokladaným povolením farára, kaplána alebo predstaveného, ktorých treba o tom neskôr upovedomiť, je povinný urobiť to ktorýkoľvek kňaz alebo iný vysluhovateľ svätého prijímania.
Kán. 912 – Každý pokrstený, ktorému to právo nezakazuje, môže a musí sa mu umožniť pristúpiť k svätému prijímaniu.
Kán. 913 – § 1. Aby sa najsvätejšia Eucharistia mohla podávať deťom, vyžaduje sa, aby mali dostačujúce vedomosti a dôkladnú prípravu, aby primerane svojim schopnostiam chápali Kristovo tajomstvo a mohli s vierou a nábožne prijať Pánovo Telo.
§ 2. Deťom, ktoré sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti, možno podať najsvätejšiu Eucharistiu, ak môžu rozoznať Kristovo Telo od obyčajného pokrmu a úctivo prijať sväté prijímanie.
Kán. 914 – Je povinnosťou predovšetkým rodičov a ich zástupcov, ako aj farára, postarať sa, aby sa deti po dosiahnutí používania rozumu náležite pripravili a čo najskôr sa po predchádzajúcej sviatostnej spovedi posilňovali týmto Božím pokrmom; úlohou farára je aj dozerať, aby k svätému prijímaniu nepristupovali deti, ktoré nedosiahli používanie rozumu alebo ktoré nepovažuje za dostatočne pripravené.
Kán. 915 – Exkomunikovaným a postihnutým interdiktom po uložení alebo vyhlásení trestu a iným, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu, sa nesmie dovoliť pristúpiť k svätému prijímaniu.
Kán. 916 – Kto si je vedomý ťažkého hriechu, nesmie bez predchádzajúcej sviatostnej spovede sláviť omšu ani prijímať Pánovo Telo, ak nie je na to vážny dôvod a niet príležitosti vyspovedať sa; v tomto prípade nech pamätá, že má povinnosť vzbudiť si úkon dokonalej ľútosti, ktorý zahŕňa predsavzatie čo najskôr sa vyspovedať.
Kán. 917 – Kto najsvätejšiu Eucharistiu už prijal, môže ju v ten istý deň opäť prijať iba pri eucharistickom slávení, na ktorom sa zúčastňuje, pri neporušení predpisu kán. 921 § 2.
Kán. 918 – Veľmi sa odporúča, aby veriaci pristupovali k svätému prijímaniu pri samom eucharistickom slávení; mimo omše sa im však má vyslúžiť, keď ho žiadajú z oprávneného dôvodu, pri zachovaní liturgických obradov.
Kán. 919 – § 1. Kto chce prijať najsvätejšiu Eucharistiu, má sa aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním zdržiavať akéhokoľvek pokrmu a nápoja iba s výnimkou vody a liekov.
§ 2. Kňaz, ktorý v ten istý deň slávi dva alebo tri razy najsvätejšiu Eucharistiu, môže niečo požiť pred druhým alebo tretím slávením, hoci ešte neuplynula jedna hodina.
§ 3. Osoby pokročilého veku a tí, ktorí trpia nejakou chorobou, ako aj tí, ktorí ich opatrujú, môžu prijať najsvätejšiu Eucharistiu, hoci v predchádzajúcej hodine niečo požili.
Kán. 920 – § 1. Každý veriaci je po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie viazaný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu.
§ 2. Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase.
Kán. 921 – § 1. Veriaci, ktorí sa z akejkoľvek príčiny nachádzajú v nebezpečenstve smrti, sa majú posilniť svätým prijímaním ako viatikom.
§ 2. Veľmi sa odporúča, aby tí, ktorí sa ocitli v ohrození života, opäť prijímali, hoci v ten istý deň už boli posilnení svätým prijímaním.
§ 3. Počas trvania nebezpečenstva smrti sa odporúča, aby sa sväté prijímanie vysluhovalo viac ráz v rozličných dňoch.
Kán. 922 – Sväté viatikum sa nemá chorým príliš odďaľovať, duchovní pastieri majú starostlivo dbať, aby sa ním chorí posilnili, kým sú pri plnom vedomí.
Kán. 923 – Veriaci sa môžu zúčastniť na eucharistickej obete a pristúpiť k svätému prijímaniu v ktoromkoľvek katolíckom obrade pri zachovaní predpisu kán. 844.
Kán. 924 – § 1. Najsvätejšia eucharistická obeta sa musí prinášať z chleba a vína, do ktorého treba primiešať trocha vody.
§ 2. Chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený tak, aby nebolo nijaké nebezpečenstvo pokazenia.
§ 3. Víno musí byť prírodné z plodov viniča a nepokazené.
Kán. 925 – Sväté prijímanie sa má udeľovať len pod spôsobom chleba alebo podľa normy liturgických zákonov pod obidvoma spôsobmi; avšak v prípade nutnosti aj len pod spôsobom vína.
Kán. 926 – Pri eucharistickom slávení má kňaz podľa dávnej tradície Latinskej cirkvi používať nekvasený chlieb, kdekoľvek prináša obetu.
Kán. 927 – Ani v naliehavej krajnej potrebe sa vôbec nesmie konsekrovať jedna matéria bez druhej alebo aj obidve mimo eucharistického slávenia.
Kán. 928 – Eucharistické slávenie sa má vykonávať v jazyku latinskom alebo v inom jazyku, len ak boli liturgické texty legitímne schválené.
Kán. 929 – Pri slávení a vysluhovaní Eucharistie majú kňazi a diakoni nosiť posvätné rúcha predpísané rubrikami.