K mládeži

10. Ako zástupca toho, ktorý prehovoril v evanjeliu k mladíkovi slovami: „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania“,31 prihovárame sa zvlášť otcovsky k mládeži.

Tisíce jazykov hlásajú dnes vašim ušiam evanjelium, ktoré nezjavil nebeský Otec. Tisíce pier píšu v službách zdanlivého kresťanstva, ktoré nie je Kristovým kresťanstvom. Tlačové stroje a rozhlas vás zahŕňajú každodenne výrobkami obsahu nepriateľského viere a Cirkvi a útočia bezohľadne a bez úcty na to, čo vám musí byť vznešené a sväté.

Vieme, že mnohí z vás za svoju vernosť viere a Cirkvi a za svoju príslušnosť k cirkevným konkordátom chráneným združeniam museli a musia prežívať chvíle zneuznania, podozrievania, potupy a obviňovania z protivlasteneckej činnosti aj trpieť mnohonásobné škody v hospodárskom a spoločenskom živote. Nie je nám neznáme, že medzi vami sa nachádza nejeden nemenovaný Kristov vojak, ktorý so zarmúteným srdcom, ale s povznesenou hlavou nesie svoj osud a jedinú útechu nachádza v myšlienke, že trpí potupu za meno Ježiš.32

Dnes, keď hrozia nové nebezpečenstvá a nové napätia, prihovárame sa k tejto mládeži: Keby vám niekto chcel hlásať iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali na lone zbožnej matky, z úst veriaceho otca, z vyučovania vychovávateľa verného svojmu Bohu a svojej Cirkvi, „nech je prekliaty“.33 Keď štát zakladá svoju štátnu organizáciu mládeže, ktorá má byť záväznou pre všetkých, potom je – nehľadiac na práva cirkevných združení – samozrejmým a neodňateľným právom mladíkov a ich pred Bohom zodpovedných rodičov žiadať, aby z týchto povinných organizácií boli vylúčené všetky prejavy ducha nepriateľského kresťanstvu a Cirkvi, ktoré ešte prednedávnom, ba ešte aj teraz nútia rodičov do mučivých konfliktov svedomia, lebo nemôžu dávať štátu to, čo žiada, a súčasne neokrádať Boha o to, čo je Božie.

Nikto nemá v úmysle klásť kamene do cesty, ktorá má viesť nemeckú mládež k uskutočneniu pravej národnej pospolitosti, k pestovaniu ušľachtilej lásky k slobode, k nezlomnej vernosti k vlasti. To, proti čomu sa obraciame a obrátiť musíme, je úmyselný a sústavne rozdúchavaný rozpor medzi týmito cieľmi a náboženskými cieľmi. A preto voláme k tejto mládeži: Spievajte si svoje piesne slobody; ale nazabúdajte pre ne na slobodu Božích dietok! Nedovoľte, aby sa ušľachtilosť tejto nenahraditeľnej slobody strácala v otrockých okovách hriechu a zmyselnej rozkoše! Kto spieva pieseň vernosti pozemskej vlasti, nesmie sa stať neverným prebehlíkom a zradcom svojho Boha, svojej Cirkvi, svojej večnej vlasti. Hovoria vám mnoho o hrdinskej veľkosti – vo vedomom a nepravdivom protiklade k pokore a trpezlivosti evanjelia. Prečo sa vám zatajuje, že hrdinstvo je aj v mravnom boji? Že zachovať si čistotu krstného dňa je hrdinským skutkom, ktorý by iste mal byť zaslúžene zhodnotený tak z náboženského, ako aj prirodzeného hľadiska? Vykladá sa vám veľa o ľudských slabostiach v dejinách Cirkvi. Prečo sa vám nehovorí o veľkých činoch, ktoré sprevádzajú jej cestu stáročiami, o svätcoch a sväticiach, ktoré vychovala, o požehnaní, ktoré vyplynulo pre kultúrny svet Západu zo spojenia medzi touto Cirkvou a vaším národom? Veľa sa vám hovorí o športových cvičeniach. Usilovať sa o telesnú zdatnosť s mierou a účelne znamená dobrodenie pre mládež. Avšak dnes väčšinou nadobúda taký rozsah, ktorý nie je na prospech ani celkovému harmonickému pestovaniu tela a ducha, ani nevyhnutným potrebám rodinného života, ani prikázaniu o zasvätení nedele. S nevšímavosťou, ktorá hraničí až s ľahostajnosťou, okráda sa takto deň Pána o svoju posvätnosť a sústredenosť, aké sú v zhode s najlepšou nemeckou tradíciou. S dôverou očakávame od veriacej nemeckej mládeže, že v neľahkom prostredí povinných štátnych organizácií dôrazne uplatní svoje právo na svätenie nedele, že pri starostlivosti o zmužilosť tela nezabudne ani na svoju nesmrteľnú dušu, že sa nedá premôcť zlom, ale že sa bude skôr snažiť zlo premáhať dobrom34 a že jej najvyššou a najsvätejšou ctižiadosťou zostane získať veniec víťazstva na pretekárskej dráhe večného života.35

Ku kňazom a rehoľníkom

11. Odobitné slovo uznania, povzbudenia a napomenutia adresujeme kňazom Nemecka, ktorým v poslušnosti k ich biskupom pripadá v ťažkých časoch a v tvrdých pomeroch úloha denne sa obetovať svojej úlohe a s apoštolskou trpezlivosťou slovom aj príkladom ukazovať Kristovmu stádu správnu cestu. Buďte neúnavní, milovaní synovia a spoluúčastníci svätých Božích tajomstiev, a nasledujte večného veľkňaza Ježiša Krista v jeho samaritánskej láske a samaritánskej starostlivosti. Deň čo deň žite bezúhonným životom pred Bohom v neprestajnej sebadisciplíne a v sebazdokonaľovaní, v milosrdnej láske a samaritánskej starostlivosti, v nepretržitom úsilí o dokonalosť, v milosrdnej láske ku všetkým vám zvereným, najmä k ohrozeným, slabým a váhajúcim. Buďte vodcami verných, oporou klesajúcich, učiteľmi pochybujúcich, tešiteľmi zarmútených, nezištnými pomocníkmi a poradcami všetkých. Skúšky a utrpenia, ktoré váš národ zakúsil v povojnovom čase, neprešli vedľa jeho duše bez stopy. Zanechali v ňom rozhorčenie a trpkosť, ktoré sa môžu vyhojiť len pomaly a ktoré naozaj bude možno prekonať len v duchu nezištnej a činnej lásky. Túto lásku, ktorá je nevyhnutnou výzbrojou apoštola, vám vyprosujeme v najhojnejšej miere od Pána, najmä v terajšom rozbúrenom a nenávisťou znetvorenom svete. Pre túto apoštolskú lásku odpusťte, ak už nemôžete zabudnúť, mnohé nezaslúžené trpkosti, ktorých je pri vašej kňazskej a pastoračnej činnosti dnes viac ako kedykoľvek predtým. Táto chápajúca a zľutúvajúca sa láska k blúdiacim, ba aj k tým, čo sa vám posmievajú, pravda, nemôže znamenať, že by ste sa dajako zriekli práva na hlásanie pravdy, na jej uplatňovanie, statočné obhajovanie a jej neohrozené používanie v pomeroch, ktoré sú okolo vás. Prvým a najsamozrejmejším darom, ktorý kňaz môže dať svojmu okoliu, je slúžiť pravde, a to celej pravde, demaskovať blud a vyvracať ho bez ohľadu na to, do akej podoby je oblečený a v akej maske sa zakráda. Zrieknuť sa toho by bolo nielen zradou Boha a vášho svätého povolania; bol by to hriech proti skutočnému dobrobytu vášho národa a vlasti. Všetkým tým, ktorí zostali verní svojim biskupom, ako to sľúbili pri vysviacke, všetkým tým, ktorí za plnenie svojich pastierskych povinností museli a musia znášať utrpenie a prenasledovanie, posiela otec kresťanstva – mnohým až do väzenia a do koncentračných táborov – vďaku a uznanie.

Naša otcovská vďaka patrí rovnako aj rehoľníkom a rehoľníčkam spolu s vrelou účasťou na osude mnohých tých, ktorých opatrenia namierené proti reholiam vytrhli z požehnanej a milovanej práce v povolaní. Ak jednotlivci chybili a ukázali sa nehodni svojho povolania, ich priestupky, aj Cirkvou odsudzované, ešte nezmenšujú zásluhy obrovskej väčšiny, ktorá v nezištnosti a dobrovoľnej chudobe usilovne a oddane slúži svojmu Bohu a svojmu národu. Horlivosť, vernosť, úsilie o čnosti, účinná láska k blížnemu a ochota pomáhať, ako sa ňou vyznačujú tí, ktorí pracujú v duchovnej správe, pri chorých a v škole, zostávajú obdivuhodným príspevkom k súkromnému i verejnému dobrobytu. Neskoršie a pokojnejšie časy budú o nich súdiť iste oveľa spravodlivejšie ako rozbúrená prítomnosť. Máme dôveru k predstaveným rehoľných spoločností a dúfame, že ťažkosti a skúšky využijú na to, aby dvojnásobnou horlivosťou, prehĺbeným životom modlitby, svätou stavovskou dôslednosťou a prísnou kláštornou disciplínou zvolávali od Najvyššieho nové požehnanie a novú úrodnosť na svoju ťažkú prácu.

K verným laikom

12. Pred našimi očami stojí nedohľadný zástup našich verných synov a dcér, ktorým utrpenie Cirkvi v Nemecku a ich vlastný bôľ nijako nezmenšili ich oddanosť k Božej veci ani ich nežnú lásku k otcovi kresťanského ľudu, ani ich poslušnosť k biskupom a kňazom, ani ich radostnú odhodlanosť zostať aj v budúcnosti – nech príde čokoľvek – vernými tomu, v čo verili a čo získali od svojich predkov ako sväté dedičstvo. Všetkým im posielame z pohnutého srdca svoj otcovský pozdrav.

Predovšetkým členom cirkevných zväzov, ktorí statočne a väčšinou za cenu bolestných obetí zachovali vernosť Kristovi a odmietli vzdať sa práv, ktoré Cirkvi aj im samým hodnoverne a spoľahlivo zaručila slávnostná zmluva.

Osobitne srdečný pozdrav posielame katolíckym rodičom. Ich práva na výchovu dané od Boha a ich vychovávateľské povinnosti stoja práve v prítomnej chvíli v strede boja natoľko osudného, že si osudnejší sotva možno predstaviť. Kristova Cirkev nesmie začať smútiť a horekovať až potom, keď sa pustošia oltáre, keď svätokrádežné ruky premieňajú Božie domy na dym a plamene. Keď sa robia pokusy, aby svätostánok detskej duše, posvätenej krstom, bol znesväcovaný výchovou nepriateľskou Kristovi, keď z toho živého Božieho chrámu vytrhávajú večnú lampu viery v Krista a na jej miesto sa má postaviť bludička náhradnej viery, ktorá nemá nijaký vzťah k viere kríža, potom je už len krôčik k duchovnému zneucteniu a každý verný kresťan má povinnosť dištancovať sa jasne od zodpovednosti tých, ktorí sú na druhej strane, aby si nezaťažil svedomie hriešnym spolupôsobením na takej pohrome a skaze. A čím viac sa namáhajú protivníci, aby popreli a okrášlili svoje temné úmysly, tým odôvodnenejšia je zdravá nedôvera a nedôverčivou, trpkou skúsenosťou vyburcovaná bedlivosť! Keď sa navonok ponechá vyučovanie náboženstva, navyše ešte vyučovanie kontrolované a spútavané nepovolanými osobami, v rámci školy, ktorá v iných predmetoch, ovplyvňujúcich zmýšľanie, programovo a nenávistne pracuje proti tomu istému náboženstvu, to nikdy nemôže byť dostatočným dôvodom, aby veriaci kresťan mohol dobrovoľne schvaľovať taký protináboženský druh školstva. Vieme, milovaní katolícki rodičia, že o takej dobrovoľnosti u vás nemôže byť ani reči. Vieme, že slobodné a tajné hlasovanie medzi vami by sa skončilo víťazným plebiscitom za cirkevnú školu. A preto aj v budúcnosti budeme neúnavne a otvorene zodpovedným miestam pripomínať nezákonnosť doterajších donucovacích opatrení a povinnosť pripustiť v tejto veci slobodný prejav vôle. Zatiaľ nezabúdajte: Nijaká pozemská moc vás nemôže oslobodiť od Bohom ustanoveného záväzku zodpovednosti, ktorá vás viaže k vašim deťom. Nikto z tých, ktorí vás dnes ukracujú vo vašich vychovávateľských právach a ktorí sa tvária, akoby preberali od vás vaše vychovávateľské povinnosti, nebude sa môcť namiesto vás zodpovedať večnému Sudcovi, až sa vás opýta: Kde sú tí, ktorých som ti dal? Kiež by každý z vás mohol odpovedať: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“36

Záver

13. Ctihodní bratia! Sme si istí, že slová, ktorými sa obraciame v rozhodujúcej chvíli k vám a prostredníctvom vás ku katolíkom nemeckej ríše, nájdu v srdciach a v skutkoch našich verných detí ozvenu, ktorá je úmerná milujúcej starostlivosti spoločného Otca. Ak prosíme od Pána niečo zvlášť úpenlivo, tak je to toto: aby naše slová prenikli k ušiam a srdciam a priviedli k premýšľaniu aj tých, ktorí už začali váhať pri zvodoch a hrozbách ľudí, čo sú proti Kristovi a jeho svätému evanjeliu.

Každé slovo tohto listu sme odvážili na váhach pravdy aj lásky. Nechceli sme mlčaním, ktoré by bolo teraz veľmi nemiestne, stať sa spoluvinníkmi za neinformovanosť, ani sme nechceli nepotrebnou strohosťou zatvrdiť srdce niekoho z tých, ktorí podliehajú našej pastierskej zodpovednosti a ku ktorým naša pastierska láska nie je menšia len preto, že práve chodia po cestách bludu a odcudzenia. Nech len mnohí z nich, prispôsobujúc sa zvyklostiam svojho nového prostredia, zahŕňajú otcovský dom slovami nevernosti, nevďaku, alebo dokonca krivdy, nech len zabúdajú, čoho sa to zriekli – však príde deň, keď hrôza odlúčenosti od Boha a duchovnej pustoty sa rozprestrie nad nimi, dnes stratenými synmi, a núdza ich poženie naspäť „k Bohu, ktorý obveseľoval ich mladosť“, a k Cirkvi, ktorej materinská ruka ich viedla cestou k nebeskému Otcovi. Aby sme urýchlili túto hodinu, to je predmetom našich neustálych modlitieb.

Tak ako iné obdobia v dejinách Cirkvi, bude aj toto obdobie predzvesťou nového vzrastu a vnútornej očisty, ak bude v tých, čo sú verní Kristovi, vyznávačská vôľa a ochota trpieť dosť veľká, aby proti fyzickej moci utláčateľov Cirkvi postavila bezpodmienečnú vrúcnu vieru, nezničiteľnú, s večnosťou naisto rátajúcu nádej, víťaznú silu činnej lásky. Sväté Pôstne a Veľkonočné obdobie, ktoré hlása zvrúcnenie a pokánie a viac ako inokedy pozdvihuje oči kresťana na kríž, ale i na velebnosť zmŕtvychvstania, nech je pre všetkých a pre každého z vás radostne vítaným a hojne využívaným podnetom naplniť si dušu i myseľ duchom Hrdinu, Trpiteľa a Víťaza, ktorý vyžaruje z Kristovho kríža. Potom – v tom sme si istí – nepriatelia Cirkvi, ktorí blúznia, že prišla ich hodina, čoskoro spoznajú, že príliš zavčasu jasali a že príliš napochytre siahli po hrobárskej lopate. Potom príde deň, keď miesto predčasných víťazných piesní z úst Kristových nepriateľov bude môcť zo sŕdc a z úst Kristových verných vystupovať k nebu Te Deum oslobodenia. Te Deum radosti nad tým, že nemecký národ i so svojimi dnes blúdiacimi príslušníkmi sa dal na cestu náboženského návratu, že tento národ bôľom očistenou vierou znovu zohýna kolená pred kráľom času a večnosti Ježišom Kristom a že sa chystá v boji proti popieračom a ničiteľom kresťanského Západu v zhode so všetkými dobre zmýšľajúcimi ľuďmi z iných národov splniť úlohu, ktorú mu prisudzujú plány večného Otca. Ten, ktorý skúma myseľ i srdce,37 je naším svedkom, že nemáme vrúcnejšie želanie, ako obnoviť pravý mier medzi Cirkvou a štátom v Nemecku. Ak však nemá nastať – bez nášho zavinenia – mier, potom si Cirkev Božia bude hájiť svoje práva a slobodu v mene Všemohúceho, ktorého moc ani dnes nie je zmenšená. Dôverujúc jemu, „neprestávame sa za vás modliť a prosiť“,38 dietky Cirkvi, aby sa skrátili dni trápenia a aby vás našli verných v čase skúšky; a tiež za vašich prenasledovateľov a utláčateľov; Otec všetkého svetla a všetkého zmilovania nech im daruje okamih poznania ako pri Damasku, im a všetkým tým, čo s nimi zablúdili a blúdia.

S touto vrúcnou modlitbou v srdci a na perách udeľujeme vám ako záruku Božej pomoci, ako oporu vo vašich ťažkých a zodpovedných rozhodnutiach, ako posilu v boji, ako útechu v bôli, biskupským pastierom vášho verného ľudu, kňazom a rehoľníkom, laickým apoštolom Katolíckej akcie a všetkým veriacim vašich diecéz – nie na poslednom mieste chorým a uväzneným – s otcovskou láskou apoštolské požehnanie.