Beda tým, čo vymýšľajú zlo
a pášu zločin na svojich lôžkach;
keď svitne ráno, prevedú ho,
lebo majú moc v rukách.

Ak sa im zažiada pole, ulúpia ho,
ak domy, zoberú ich;
spáchajú násilie na mužovi i jeho dome,
na človeku i jeho dedičstve.

Preto takto hovorí Pán:
„Hľa, ja vymyslím proti tomuto rodu zlo,
z ktorého si nevytiahnete hrdlo,
ani nebudete vykračovať vzpriamení,
lebo je to zlý čas.

V ten deň vyrieknu o vás porekadlo
a žialiť budú žalospevom. Povedia:
»Úplne sme spustošení,
dedičstvo môjho ľudu zamenil
– ako mi ho berie! –
Tým, čo nás odvedú, rozdelili naše pole.«

Preto nebudeš mať nikoho,
kto by hodil povrázok pri žrebovaní
v zhromaždení Pánovom.“

„Nerečni!“ rečnia, „netreba týmto rečniť,
nepríde potupa!“

Takáto reč, dom Jakubov!
Či je Pán netrpezlivý?
Či je toto jeho dielo?
Či nie sú moje slová dobré voči tomu,
kto kráča spravodlivo?

Už dávno sa môj ľud
stavia ako nepriateľ.
Sťahuje plášť z tuniky
tým, čo chodia spokojne,
čo sa odvracajú od vojny.

Ženy môjho ľudu odháňate
z domu im drahého,
ich dietkam odnímate
navždy moju slávu.

„Vstaňte a choďte, tu niet odpočinku.“
Pre nečistotu, čo nivočí hrozným nivočením.

Keby bol muž, čo ide za vetrom a klamstvom,
a luhal by: „Budem rečniť o víne a pálenke,“
to by bol rečník pre tento ľud.

Áno, pozbieram ťa, Jakub, celého,
áno, zhromaždím zvyšok Izraela,
dám ich dokopy ako ovce v ovčinci,
ako stádo uprostred paše;
budú sa ozývať pre (množstvo) ľudí.

Pred nimi pôjde drvič,
prelomia bránu, prejdú ňou a vyjdú.
I pôjde pred nimi ich kráľ
a Pán v ich čele.