III.Nové aspekty sociálnej otázky

110. Historický vývoj stále zreteľnejšie ukazuje, že požiadavky spravodlivosti a rovnoprávnosti sa netýkajú len vzťahov medzi pracujúcimi a podnikateľmi či vedením podnikov, ale rovnako sa týkajú aj vzťahov medzi rozličnými hospodárskymi odvetviami a medzi ekonomicky rozvinutejšími a menej rozvinutými oblasťami v rámci jednotlivých politických spoločenstiev; a na svetovej úrovni aj vzťahov medzi krajinami na rozličnom stupni ekonomicko-sociálneho rozvoja.

Požiadavky spravodlivosti vo vzťahoch medzi výrobnými odvetviami

Poľnohospodárstvo – úpadkové odvetvie

111. Nezdá sa, že by vo svetovom meradle v absolútnych hodnotách klesol počet vidieckeho roľníckeho obyvateľstva; neodškriepiteľné je však sťahovanie sa vidieckeho obyvateľstva do veľkomiest a mestských centier. Toto sťahovanie možno sledovať takmer vo všetkých krajinách a občas nadobúda masové rozmery, čo vytvára zložité a ťažko riešiteľné ľudské problémy.

112. Vieme, že postupne, ako sa ekonomika rozvíja, znižuje sa počet pracovných síl zamestnaných v poľnohospodárstve, kým percentuálne rastie počet pracovných síl zamestnaných v priemysle a v oblasti služieb. Domnievame sa však, že odlev ľudí z oblasti poľnohospodárstva do iných výrobných odvetví je zapríčinený, okrem objektívnych dôvodov ekonomického rozvoja, aj rôznorodými faktormi, medzi ktorými treba spomenúť úzkostlivé úsilie vymaniť sa z prostredia považovaného za uzatvorené a neperspektívne; ďalej túžbu po novotách a po dobrodružstve, ktorá ovláda súčasnú generáciu; príťažlivosť rýchleho zbohatnutia; vidinu života vo väčšej slobode s využitím prostriedkov a uľahčení, ktoré ponúka prostredie veľkomiest a mestských centier. Avšak považujeme za nepochybné aj to, že toto sťahovanie nachádza jeden zo svojich dôvodov v skutočnosti, že odvetvie poľnohospodárstva je takmer všade úpadkovým odvetvím, či už pokiaľ ide o index produktivity pracovných síl, alebo pokiaľ ide o životnú úroveň poľnohospodárskeho obyvateľstva.

113. Takže základný problém, ktorý sa kladie takmer vo všetkých politických spoločenstvách, je tento: ako sa pričiniť o zmiernenie nerovnováhy v produktívnej účinnosti medzi odvetvím poľnohospodárstva na jednej strane a odvetviami priemyslu a služieb na druhej strane, aby životná úroveň vidieckeho roľníckeho obyvateľstva sa čo možno najmenej líšila od životnej úrovne občanov miest, ktorí sú zamestnaní v priemysle a v službách; a napokon aby tí, čo obrábajú zem, necítili komplex menejcennosti, ale boli, naopak, presvedčení, že aj na poľnohospodárskom vidieku môžu prostredníctvom svojej práce uplatniť a rozvinúť svoju osobnosť a s dôverou hľadieť do budúcnosti.

114. Zdá sa nám teda vhodné uviesť niektoré smernice, ktoré môžu prispieť k vyriešeniu tohto problému, smernice, ktoré podľa nášho názoru majú svoju platnosť v akýchkoľvek historických pomeroch, samozrejme, pod podmienkou, že sú uplatnené takým spôsobom a do takej miery, ako to okolnosti umožňujú, odporúčajú alebo vyžadujú.

Prispôsobenie základných verejných služieb

115. Predovšetkým je nevyhnutné, aby sa zvlášť verejná moc pričinila o primeraný rozvoj základných verejných služieb na poľnohospodárskom vidieku: ciest, dopravy, komunikačných prostriedkov, pitnej vody, bytov, lekárskej starostlivosti, základného i technicko-odborného vzdelania, vhodných podmienok na náboženský život, rekreačných prostriedkov, ako aj o zabezpečenie tých výrobkov, ktoré umožnia vidieckemu domu moderné zariadenie a funkčnosť. Kým tieto služby, ktoré sú dnes základnými prvkami dôstojnej životnej úrovne, vo vidieckom poľnohospodárskom prostredí chýbajú, hospodársky rozvoj a sociálny pokrok sú tu takmer nemožné, alebo postupujú veľmi pomaly. To má za následok, že odlev ľudí z vidieka je priam nezadržateľný a ťažko kontrolovateľný.

Postupný a harmonický rozvoj hospodárskeho systému

116. Okrem toho je žiaduce, aby hospodársky rozvoj politických spoločenstiev napredoval postupným spôsobom a v harmonickom pomere medzi všetkými výrobnými odvetviami; treba teda, aby boli v poľnohospodárstve uskutočnené inovácie, ktoré sa týkajú výrobných techník, výberu kultúr a štruktúr hospodárstiev, ktoré ekonomický systém, chápaný vo svojom celku, umožňuje alebo podporuje; a aby boli uskutočnené, pokiaľ je to len možné, úmerne s vývojom priemyslu a služieb.

117. Poľnohospodárstvo by tak spotrebovalo väčšie množstvo priemyselných dobier a požadovalo kvalifikovanejšie služby; na druhej strane by ponúklo ďalším dvom odvetviam a celému spoločenstvu výrobky, ktoré v kvalite i kvantite lepšie zodpovedajú požiadavkám spotreby. To by prispelo k stabilizácii kúpnej hodnoty meny, čo by bol kladný prínos k usporiadanému rozvoju celého ekonomického systému.

118. Sme presvedčení, že týmto spôsobom by bolo menej náročné kontrolovať pohyb pracovných síl či už v zónach odlevu, alebo i v zónach prílevu, ktoré by sa uvoľnili postupnou modernizáciou poľnohospodárstva; taktiež by bolo ľahšie poskytnúť im odbornú formáciu na užitočné zapojenie do iných výrobných odvetví, ekonomickú pomoc, duchovnú prípravu a opateru pri ich sociálnej integrácii.

Primeraná hospodárska politika

119. Na dosiahnutie hospodárskeho rozvoja v harmonických proporciách medzi všetkými výrobnými odvetviami je nevyhnutná aj starostlivá hospodárska politika v oblasti poľnohospodárstva, ktorá sa týka daní, úverov, sociálneho poistenia, ochrany cien, napomáhania doplnkového priemyslu a modernizácie podnikových štruktúr.