Poľnohospodári – nositelia svojho pozdvihnutia

130. Sme však presvedčení, že nositeľmi ekonomického rozvoja, sociálneho pokroku a kultúrneho pozdvihnutia vidieckych roľníckych oblastí musia byť samotní zainteresovaní, teda poľnohospodári. Veď môžu ľahko konštatovať vznešenosť svojej práce; či už preto, že ju prežívajú v majestátnom chráme stvorenia, alebo preto, že jej výkon často súvisí so životom rastlín a zvierat: životom nevyčerpateľným vo svojich prejavoch, neoblomným vo svojich zákonoch, bohato sa odvolávajúcim na prozreteľného Boha Stvoriteľa; alebo napokon preto, že vytvára hojnosť rôznych potravín, ktorými sa živí ľudská rodina a zabezpečuje sa stále väčšie množstvo priemyselných surovín.

131. Je to práca, ktorá poukazuje na dôstojnosť profesie vzhľadom na bohatstvo poznatkov z oblasti mechaniky, chémie, biológie; tieto poznatky si treba vzhľadom na dosah vedecko-technického rozvoja v poľnohospodárstve neprestajne obnovovať. A je to aj práca, ktorá je typická svojimi vlastnými mravnými aspektmi a hodnotami. Vyžaduje si totiž schopnosť správnej orientácie a prispôsobivosť, trpezlivosť v očakávaní, zmysel pre zodpovednosť, ducha vytrvalosti a podnikavosti.

Solidarita a spolupráca

132. Treba pripomenúť, že v odvetví poľnohospodárstva, ako napokon v každom inom výrobnom odvetví, združovanie je dnes životnou potrebou. O to viac, keď toto odvetvie sa zakladá na podnikaní v rodinných rozmeroch. Poľnohospodári musia pociťovať vzájomnú solidaritu a spolupracovať pri vytváraní odborných združení a odborov. Jedny i druhé sú dôležité na využitie vedecko-technických poznatkov vo výrobe, na účinnú ochranu cien produktov, na dosiahnutie rovnakej úrovne s ekonomicko-odbornými kategóriami ostatných výrobných odvetví, zväčša tiež organizovaných, a napokon na presadenie svojho hlasu na politickom poli a v orgánoch verejnej správy. Osamotené hlasy dnes takmer nikdy nemajú možnosť ozvať sa, o to menej byť vypočuté.

Citlivosť voči potrebám spoločného dobra

133. Avšak poľnohospodári, ako napokon aj pracujúci všetkých ostatných výrobných odvetví, musia pri využívaní mnohorakých foriem svojej organizovanosti dodržiavať mravný a právny poriadok. Musia teda zlaďovať svoje práva a svoje záujmy s právami a záujmami iných ekonomicko-odborných kategórií a podriaďovať ich požiadavkám spoločného dobra. Poľnohospodári, zameraní na zveľadenie a povznesenie roľníckeho vidieka, môžu oprávnene žiadať, aby ich dielo podporovala a dopĺňala verejná moc, ak oni sami preukážu citlivosť voči potrebám spoločného dobra a prispejú k jeho uskutočneniu.

134. Na tomto mieste radi vyjadrujeme svoje potešenie nad tými synmi a dcérami, ktorí v rôznych končinách sveta pracujú v svojpomocných iniciatívach, v odborných združeniach a v odborových hnutiach za ekonomicko-sociálne pozdvihnutie všetkých, čo pracujú v poľnohospodárstve.

Povolanie a poslanie

135. Pri práci v poľnohospodárstve človek nachádza tisíce podnetov na svoju realizáciu, na svoj rozvoj, na svoje obohatenie, na svoj rozlet aj na poli duchovných hodnôt. Je to teda práca, ktorú treba chápať a prežívať ako povolanie a ako poslanie, čiže ako odpoveď na Božie pozvanie prispieť k uskutočneniu jeho prozreteľného plánu v dejinách; a tiež ako úsilie o dobro na povznesenie seba aj iných; a napokon ako príspevok k pokroku ľudskej civilizácie.

Vyrovnávanie rozdielov a zveľaďovanie rozvojových oblastí

136. Nie je zriedkavým javom, že medzi obyvateľstvom toho istého politického spoločenstva existujú nápadné ekonomicko-sociálne nerovnosti, zapríčinené najmä tým, že jedni žijú a pracujú v oblastiach hospodársky rozvinutejších a druhí v oblastiach hospodársky menej rozvinutých. V takejto situácii spravodlivosť a rovnoprávnosť požadujú, aby sa verejná moc pričinila o odstránenie alebo aspoň zmiernenie týchto nerovností. V záujme toho sa treba postarať o to, aby v hospodársky menej rozvinutých oblastiach boli zabezpečené základné verejné služby, a to v takej miere a v takej forme, ako si to vyžaduje dané prostredie, a aby zodpovedali priemernej životnej úrovni príslušného politického spoločenstva. Je však nevyhnutné, aby sa uskutočňovala aj primeraná hospodársko-sociálna politika, zvlášť pokiaľ ide o pracovné ponuky a pohyb obyvateľstva, mzdy, daňové zaťaženie, úvery, investície s osobitným ohľadom na priemysel, ktorý je schopný rozhýbať hospodársky život oblasti. Táto politika by mala byť schopná napomáhať zachytenie a výnosné zamestnanie pracovných síl, stimulovať podnikateľské iniciatívy a využívať miestne zdroje.

137. Činnosť verejnej moci však musí vždy vychádzať zo zamerania na spoločné dobro. Preto ju treba vykonávať s jednotnými kritériami na celonárodnej úrovni, s trvalým cieľom prispieť k postupnému, súčasnému a primeranému rozvoju všetkých troch výrobných odvetví: poľnohospodárstva, priemyslu a služieb. A má sa účinne starať o to, aby občania menej rozvinutých oblastí sa cítili i boli, pokiaľ je to len možné, zodpovednými činiteľmi svojho ekonomického rozvoja.

138. Napokon treba pripomenúť, že aj súkromná iniciatíva musí prispieť k vytváraniu hospodárskej a sociálnej rovnováhy medzi jednotlivými oblasťami štátu. Ba verejná moc, na základe princípu subsidiarity, musí umožňovať a napomáhať súkromnú iniciatívu, zverujúc jej ďalší ekonomický rozvoj, kde je schopná účinne túto úlohu prevziať.

Odstraňovanie a zmierňovanie rozdielov medzi územím a obyvateľstvom

139. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že v početných krajinách existuje výrazná nerovnováha medzi pôdou a obyvateľstvom; v niektorých je totiž nedostatok ľudí a bohato oplývajú pôdou vhodnou na obrábanie, kým v iných je dostatok ľudí a chýba obrábateľná pôda.