140. Okrem toho sú aj také krajiny, kde napriek prírodnému bohatstvu v potenciálnom stave primitívna úroveň obrábania neumožňuje vytvoriť dostatočné množstvo dobier na uspokojenie základných potrieb obyvateľstva. A zatiaľ v iných krajinách vysoký stupeň modernizácie obrábania spôsobuje nadprodukciu poľnohospodárskych dobier, čo má negatívny dosad na národné hospodárstva týchto krajín.

141. Je zrejmé, že ľudská solidarita a kresťanské bratstvo si žiadajú, aby sa medzi národmi vytvorili vzťahy aktívnej a všestrannej spolupráce; takej spolupráce, ktorá by umožňovala a napomáhala pohyb dobier, kapitálov či ľudí s cieľom odstrániť alebo aspoň zmierniť spomenuté nerovnosti. Avšak k tejto veci sa ešte širšie vrátime ďalej.

142. Chceme však na tomto mieste vyjadriť svoje úprimné ocenenie nanajvýš blahodarnej činnosti, ktorú vykonáva Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri napomáhaní užitočných dohôd medzi národmi, pri modernizácii poľnohospodárstva hlavne v rozvojových krajinách a pri zmierňovaní ťažkostí národov, ktoré trpia nedostatkom potravín.

Požiadavky spravodlivosti vo vzťahoch medzi krajinami s rozdielnym stupňom ekonomického rozvoja

Problém súčasnej doby

143. Azda najväčším problémom súčasnej doby je vzťah medzi ekonomicky rozvinutejšími politickými spoločenstvami a rozvojovými politickými spoločenstvami; a v dôsledku toho medzi jednými s vysokou životnou úrovňou a druhými, ktoré sa boria s ťažkosťami, ba s veľkými ťažkosťami.

144. Solidarita, ktorá spája všetkých ľudí a robí ich členmi jedinej rodiny, ukladá politickým spoločenstvám, disponujúcim hojnosťou prostriedkov na živobytie, povinnosť nezostať nevšímavými voči tým politickým spoločenstvám, ktorých členovia zápasia s ťažkosťami núdze, biedy i hladu a nedostáva sa im uznania základných ľudských práv. O to viac, keď vzhľadom na stále rastúcu vzájomnú závislosť jednotlivých krajín nie je možné, aby medzi nimi panoval trvalý a plodný mier, kým existuje príliš výrazný nepomer v ich ekonomicko-sociálnych podmienkach.

145. Vo vedomí svojho všeobecného otcovstva pokladáme si za povinnosť zdôrazniť slávnostným spôsobom to, čo sme prednedávnom vyhlásili: „Všetci sme výrazne zodpovední za národy, ktoré trpia podvýživou …“38 Preto „treba vychovávať svedomie k zmyslu pre zodpovednosť, ktorá dolieha na všetkých a na každého, najmä na tých zámožnejších“.39

146. Je jasné, že Cirkvou vždy hlásanú povinnosť pomáhať tým, ktorí sa boria s núdzou a biedou, musia väčšmi pociťovať katolíci, keďže na to nachádzajú prevznešený dôvod v tej skutočnosti, že sú členmi Kristovho mystického tela. „Čo je láska,“ píše apoštol Ján, „poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?“40

147. Sledujeme teda s potešením, že politické spoločenstvá, ktoré majú vysoko produktívne hospodárske systémy, prichádzajú na pomoc rozvojovým politickým spoločenstvám, aby im uľahčili zlepšovanie svojich životných podmienok.

Naliehavá pomoc

148. Sú krajiny, v ktorých sa vyrábajú spotrebné dobrá a najmä poľnohospodárske produkty v nadbytočnom množstve, kým v iných krajinách široké vrstvy obyvateľstva zápasia s biedou a hladom. Spravodlivosť a ľudskosť teda požadujú, aby jedny prišli na pomoc druhým. Zničiť alebo zmariť dobrá, ktoré sú nevyhnutné na prežitie ľudí, znamená urážať spravodlivosť a ľudskosť.

149. Vieme, že vytvorenie dobier, zvlášť poľnohospodárskych, v nadbytočnom množstve vzhľadom na potreby politického spoločenstva môže mať ekonomicky negatívne dôsledky pre niektoré kategórie občanov. Toto však nie je dôvod, ktorý by oslobodzoval od povinnosti poskytnúť naliehavú pomoc biednym a hladujúcim. Môže to byť akurát dôvod na prijatie všetkých opatrení na zmiernenie oných negatívnych dôsledkov a na to, aby ich ťarcha rovnomerne doliehala na všetkých občanov.