200. A tak nech bude technický a ekonomický pokrok akýkoľvek, na svete nebude ani spravodlivosť, ani mier, kým sa ľudia nevrátia k dôstojnosti Božích tvorov a detí; on je prvou i poslednou príčinou bytia všetkého, čo stvoril. Človek oddelený od Boha sa stáva neľudským voči sebe samému i voči sebe podobným, pretože usporiadané spolunažívanie predpokladá usporiadaný vzťah osobného svedomia k Bohu, prameňu pravdy, spravodlivosti a lásky.

201. Je pravda, že prenasledovanie, ktoré už po desaťročia v mnohých krajinách aj so starobylou kresťanskou kultúrou pácha ukrutnosti na toľkých našich bratoch a synoch, nám preto zvlášť drahých, zvýrazňuje stále viac nadradenosť dôstojnosti prenasledovaných a premyslené barbarstvo prenasledovateľov. A to, aj keď ešte neprináša viditeľné plody kajúcnosti, predsa už mnohých vedie k zamysleniu.

202. Avšak ostáva faktom, že najneblahejšou charakteristikou súčasnej doby je nezmyselný pokus chcieť usporiadať trvácny a plodný časný poriadok bez ohľadu na Boha, ktorý je jediný základ a na ktorom jedinom môže tento poriadok stáť; a chcieť sláviť veľkosť človeka vysušením prameňa, z ktorého táto veľkosť pochádza a z ktorého sa živí, totiž potlačením a, keby to bolo možné, aj udusením jeho túžby po Bohu. Ibaže každodenná skúsenosť neustále potvrdzuje, uprostred trpkých sklamaní, nezriedka krvavých, to, čo je napísané v inšpirovanej knihe: „Nisi Dominus aedificaverit domum, in vanum laborant qui aedificant eam.“45

Trvalá aktuálnosť sociálnej náuky Cirkvi

203. Cirkev je nositeľkou a ohlasovateľkou stále aktuálnej koncepcie spolunažívania.

Základným princípom tejto koncepcie je, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, že jednotliví ľudia sú a musia byť základom, cieľom i subjektmi všetkých ustanovizní, v ktorých sa prejavuje a uskutočňuje spoločenský život. Pričom týchto jednotlivých ľudí treba vidieť takých, akí sú a majú byť podľa svojej vnútornej spoločenskej povahy a v prozreteľnom pláne ich pozdvihnutia do nadprirodzeného poriadku.

204. Z tohto základného princípu, ktorý chráni posvätnú dôstojnosť ľudskej osoby, Učiteľský úrad Cirkvi v spolupráci s kňazmi a osvietenými laikmi vypracoval, zvlášť v tomto storočí, sociálnu náuku, ktorá jasne ukazuje bezpečné cesty na usporiadanie spolunažívania podľa všeobecných kritérií, zodpovedajúcich prirodzenosti a rozličným oblastiam časného poriadku, ako aj charakteristikám súčasnej spoločnosti, takže sú prijateľné pre všetkých.

205. Dnes je však viac než kedykoľvek neodmysliteľné, aby táto náuka bola známa, prijatá, premenená do spoločenskej reality v tých formách a do takej miery, ktorú rozličné situácie umožňujú a požadujú. Je to ťažká, ale vznešená úloha a na jej uskutočňovanie vrelo pozývame nielen našich bratov a synov roztrúsených po celom svete, ale aj všetkých ľudí dobrej vôle.

Vzdelávanie

206. Predovšetkým zdôrazňujeme, že kresťanská sociálna náuka je neoddeliteľnou súčasťou kresťanského svetonázoru.

Kým s uspokojením konštatujeme, že v rôznych inštitútoch sa už dlhší čas vyučuje táto náuka, naliehavo vyzývame rozšíriť toto vyučovanie v rámci riadneho učebného programu a systematickou formou do všetkých seminárov a na všetky katolícke školy každého stupňa. Treba ju tiež zaradiť do programov náboženského vzdelávania vo farnostiach a v združeniach laického apoštolátu. Treba ju rozširovať modernými vyjadrovacími prostriedkami: dennou a periodickou tlačou, publikáciami popularizačného charakteru i vedeckej povahy, rozhlasom a televíziou.

207. Na jej rozširovaní sa môžu vo veľkej miere podieľať naši synovia a dcéry z laických radov úsilím osvojiť si ju, horlivosťou za to, aby ju pochopili aj ďalší, a vykonávaním svojich činností svetského charakteru v jej svetle.

208. Nezabúdajme, že pravdy a účinnosť katolíckej sociálnej náuky treba dokazovať predovšetkým poskytovaním bezpečnej orientácie pri riešení konkrétnych problémov. Týmto spôsobom je aj možné pritiahnuť k nej pozornosť tých, ktorí ju nepoznajú, a keďže ju nepoznajú, oponujú jej; a vari aj preniesť do ich vnútra nejakú iskru jej svetla.

Výchova

209. Sociálnu náuku nestačí len hlásať, ale treba ju aj uvádzať do konkrétnej reality. O to viac to platí pre kresťanskú sociálnu náuku, ktorej svetlom je pravda, cieľom spravodlivosť a hybnou silou láska. Preto chceme upriamiť pozornosť na nevyhnutnosť, aby naši synovia a dcéry boli nielen vzdelávaní v sociálnej náuke, ale boli aj sociálne vychovávaní.