240. Veď ide o náuku Katolíckej cirkvi, matky a učiteľky všetkých národov, ktorej svetlo osvecuje, zapaľuje a roznecuje; jej varovný hlas, plný nebeskej múdrosti, platí pre všetky veky; jej sila ponúka vždy také účinné a také priliehavé lieky na rastúce potreby ľudstva, na ťažkosti a obavy súčasného života. S týmto hlasom harmonizuje dávny hlas žalmistu, ktorý neprestajne posilňuje a pozdvihuje naše duše: „Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne. Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. Vernosť vyrastie zo zeme, spravodlivosť zhliadne z neba. Veď Pán dá požehnanie a svoje plody vydá naša zem. Pred ním bude kráčať spravodlivosť a po stopách jeho krokov spása.“62
241. Toto sú priania, ctihodní bratia, ktoré vyslovujeme na zakončenie tohto listu, na ktorý sme už dlhý čas sústreďovali svoju starosť o všeobecnú Cirkev. Kiež božský Vykupiteľ ľudstva, „qui factus est nobis sapientia a Deo, et iustitia, et sanctificatio, et redemptio“,63
šťastlivo kraľuje a víťazí v priebehu vekov vo všetkých a nad všetkým. A kiež po usporiadaní spolunažívania môžu všetky národy konečne užívať blahobyt, radosť a pokoj.
242. Na záruku týchto prianí a na dôkaz našej otcovskej blahosklonnosti nech zostúpi apoštolské požehnanie, ktoré vám, ctihodní bratia, a všetkým veriacim, ktorí sú zverení vašej službe, zvlášť tým, ktorí budú s oduševnením odpovedať na naše výzvy, zo srdca v Pánovi udeľujem.