50. Preto sa nazdávame, že socializácia sa môže a musí uskutočňovať takým spôsobom, aby z nej plynuli výhody, ktoré prináša, a zároveň sa odvrátili alebo zmiernili jej negatívne účinky.
51. To si však vyžaduje, aby ľudia, ktorí zastávajú verejné funkcie, mali v sebe zdravé ponímanie spoločného dobra a podľa neho aj konali. Toto ponímanie sa konkretizuje v sústave sociálnych podmienok, ktoré ľuďom umožňujú a napomáhajú integrálny rozvoj ich osobnosti.
52. Okrem toho považujeme za nevyhnutné, aby medzičlánky a rozličné sociálne iniciatívy, v ktorých sa obzvlášť prejavuje a uskutočňuje socializácia, mali skutočnú autonómiu voči verejnej moci a sledovali svoje záujmy vo vzťahu vzájomnej lojálnej spolupráce, podriadiac sa spoločnému dobru. Ale nemenej nevyhnutné je aj to, aby tieto články mali formu i charakter pravých spoločenstiev, totiž aby sa v nich k jednotlivým členom pristupovalo ako k osobám a aby boli podnecovaní aktívne sa zapájať do ich života.
53. Vo vývoji organizačných foriem súčasnej spoločnosti poriadok sa uskutočňuje stále viac prostredníctvom obnovenej rovnováhy medzi požiadavkou autonómnej a činorodej spolupráce medzi všetkými jednotlivcami i skupinami a včasnej koordinácie a usmernenia zo strany politickej moci.
54. Ak sa socializácia uskutočňuje v rámci mravného poriadku podľa uvedených smerníc, neprináša nevyhnutne nebezpečenstvo zaťaženia jednotlivcov, ale, naopak, umožňuje a napomáha ich uplatnenie a rozvinutie schopností každej osoby. Okrem toho vedie i k organickému preusporiadaniu spolunažívania, ktoré náš predchodca Pius XI. v encyklike Quadragesimo anno24
predkladal a obhajoval ako neodmysliteľný predpoklad naplnenia požiadaviek sociálnej spravodlivosti.
55. Naša duša je zachvátená hlbokým žiaľom pri pohľade na nevýslovne smutné divadlo, keď premnohým robotníkom v početných krajinách, ba celých svetadieloch sa vypláca zárobok, ktorý núti ich samých a aj ich rodiny žiť v podmienkach nedôstojných človeka. Bezpochyby je to zavinené aj tým, že v týchto krajinách a v týchto svetadieloch je proces industrializácie len v začiatku alebo ešte v nedostatočne rozvinutej fáze.
56. Avšak v niektorých z týchto krajín s krajnou biedou mnohých ľudí krikľavo a výrazne kontrastuje hojnosť a bezhraničný luxus hŕstky privilegovaných. V iných krajinách zasa je súčasná generácia nútená trpieť neľudské živorenie, aby sa zvýšila produktivita národného hospodárstva v takom tempe, že to presahuje medze únosnosti spravodlivosti a ľudskosti. Napokon v ďalších krajinách sa veľká časť príjmov odoberá na uplatnenie alebo udržanie nesprávne pochopenej národnej prestíže alebo sa vynakladajú obrovské prostriedky na zbrojenie.
57. Okrem toho v hospodársky rozvinutých krajinách sa nezriedka stáva, že zatiaľ čo sa prideľujú mzdy vysoké alebo i veľmi vysoké za málo namáhavú prácu, ktorej hodnota je diskutabilná, usilovná a užitočná práca celých kategórií čestných a pracovitých občanov je odmeňovaná veľmi slabo, nedostatočne alebo v každom prípade neprimerane vzhľadom na prínos pre dobro spoločenstva, respektíve na zisk príslušných podnikov alebo všeobecný zisk národného hospodárstva.
58. Považujeme preto za svoju povinnosť znovu vyhlásiť, že odmena za prácu, tak ako nemôže byť celkom ponechaná trhovým zákonom, takisto nemôže byť svojvoľne stanovená. Musí byť, naopak, určovaná podľa spravodlivosti a rovnoprávnosti. To si vyžaduje, aby robotníci dostávali mzdu, ktorá im umožní skutočne ľudskú životnú úroveň, a aby mohli dôstojne niesť svoju rodinnú zodpovednosť. Vyžaduje si to však tiež, aby pri určovaní mzdy sa prihliadalo na skutočný prínos robotníka do výroby a na hospodársky stav podnikov; ďalej na požiadavky všeobecného dobra príslušných politických spoločenstiev, zvlášť pokiaľ ide o odraz na všeobecnom zapojení pracovných síl celej krajiny, ako aj na požiadavky všeobecného spoločného dobra, totiž medzinárodných spoločenstiev rôzneho charakteru a rozsahu.
59. Je zrejmé, že vyššie uvedené kritériá platia vždy a všade; avšak miera, v akej ich treba aplikovať na konkrétne prípady, môže byť určená jedine s ohľadom na disponibilné bohatstvo. Toto bohatstvo sa môže líšiť vo svojej kvalite i kvantite a skutočne sa aj líši medzi jednotlivými krajinami, respektíve i v rámci krajín podlieha časovým premenám.