Tradície otcov. – 115,1-20Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho: 22„Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.“ 3On im odvetil: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje? 44Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.« 55-6Vy však hovoríte: »Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar, 6ten už nemusí ctiť svojho otca.« A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje. 7Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:

Čo poškvrňuje človeka. – 10Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte: 1111Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“

12Tu pristúpili učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“ 13On im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. 1414Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“ 15Peter mu na to povedal: „Vysvetli nám toto podobenstvo.“ 16On odvetil: „Ešte ani vy nechápete? 17Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? 18Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. 19Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. 20Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“

Uzdravenie Kanaánčanky. – 2121-28Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. 22Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ 23Ale on jej neodpovedal ani slovo.

Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ 24Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“ 25No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“ 26On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 27„Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“ 28Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

Uzdravenia pri Galilejskom mori. – 29Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. 30Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. 31A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

Druhé rozmnoženie chleba. – 3232-39Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“ 33Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“ 34Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“ 35Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. 36Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. 37Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. 38Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. 39Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja.