Podobenstvo o svadbe kráľovho syna. – 122, 1-14A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2„Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. 4Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!« 5Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. 6Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

7Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. 8Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. 9Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.« 10Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. 11Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. 12Povedal mu: »Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?« On onemel. 13Tu kráľ povedal sluhom: »Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.« 1414Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

Spor o dani cisárovi. – 1515-22Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. 16Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ 18Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?! 19Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. 20Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ 2121Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ 22Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli.

Spor o vzkriesení. – 2323-33V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 2424„Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 25Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. 26Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho. 27Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“ 29Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. 30Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: 3232»Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“ 33Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

Najväčšie prikázanie. – 3434-40Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: 36„Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ 3737On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! 38To je najväčšie a prvé prikázanie. 3939Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 40Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

Kristus, Dávidov syn a Pán. – 4141-46Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: 42„Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“ Odpovedali mu: „Dávidov.“ 43Povedal im: „Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí:

4545Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?“ 46A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.