40. Hovoríme, ctihodní bratia, o najsvätejších a nedotknuteľných právach duší a Cirkvi. Táto myšlienka a toto tvrdenie sa predkladajú viac ako čokoľvek iné, pretože sú najdôležitejšie. Ako je všeobecne známe, viackrát sme vyjadrili náš názor alebo, lepšie povedané, názor svätej Cirkvi, k týmto dôležitým a podstatným argumentom. Určite to nie ste vy, ctihodní bratia, ktorým by sme museli znova vysvetľovať tieto témy. Ale musíme k tomu niečo povedať ostatným ľuďom. Ovečkám, ktoré vy z Božieho ustanovenia pasiete a spravujete a ktoré už len vďaka vám môžu poznať názory spoločného otca ich duší.

Povedali sme najsvätejšie a nedotknuteľné práva duší a Cirkvi. Ide o právo duší, aby si zabezpečili najlepšie duchovné dobro a boli formované pod vedením Učiteľského úradu Cirkvi. Učiteľský úrad bol založený príkazom nadprirodzeného poriadku, krvou božského Vykupiteľa. Je nevyhnutný pre všetkých a zaväzuje všetkých, ktorí chcú získať spásu. Ide o právo duší, ktoré sa tak formujú, aby mohli sprostredkovať poklady vykúpenia aj iným dušiam takým spôsobom, že spolupracujú na aktivitách hierarchického apoštolátu.

41. Uvažujeme o tomto dvojitom práve duší, ktoré, ako sme povedali, sú hrdé a šťastné, že môžu bojovať dobrý boj za slobodu svedomia. Termín sloboda svedomia – pre niektorých nejasný – bol často zneužívaný na označenie absolútnej nezávislosti svedomia. To však je absurdné pre dušu, ktorú Boh stvoril a vykúpil.

42. Okrem iného ide aj o rovnako nedotknuteľné právo Cirkvi, ktoré jej zveril božský zakladateľ, aby prinášala všetkým ľuďom poklady pravdy a dobra – tak teoretické, ako i praktické, ktoré samotný zakladateľ priniesol na svet. „Choďte teda, učte všetky národy … a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 – 20).

43. A aké miesto majú zaujať deti a mládež v tomto univerzálnom a absolútnom príkaze, ukazuje samotný božský Učiteľ, Stvoriteľ a Vykupiteľ duší svojím príkladom a slovami, ktoré musíme mať na pamäti: „Nechajte deti prichádzať ku mne!; týchto maličkých, čo veria vo mňa; takým patrí Božie kráľovstvo; ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca; kto by pohoršil jedného z týchto maličkých…“ (Mt 19, 14; Mk 10, 14; Lk 18, 16; Mt 18, 10; Mt 18, 6; Mk 9, 42).

44. Všetky tieto autentické fakty a vyjadrenia potvrdzujú, tak ako sa to už v značnej miere aj stalo, že sa zámerne chcelo manipulovať celou mládežou – od tých najmenších až po dospelých, aby slúžili výlučne jednej strane a jednému režimu. Všetko sa zakladá na ideológii pravého pohanského uctievania štátu, ktorá odporuje tak prirodzeným právam rodiny, ako aj nadprirodzeným právam Cirkvi. Chcieť a pobádať takúto mašinériu, prenasledovať s takýmto úmyslom, ako sa to viac-menej otvorene alebo pod pokrievkou robilo s Katolíckou akciou, zasahovať s takým zámerom, ako sa posledne stalo s jej asociáciami mládeže, znamená priamo brániť mládeži, aby išla za Kristom. Pretože kde je Cirkev, tam je Ježiš Kristus. A prišlo sa až k bodu, keď sa násilným gestom vytrhla mládež z lona tak Cirkvi, ako aj Krista.

45. Kristova Cirkev nikdy nepopierala práva a povinnosti štátu na výchovu svojich občanov. My sami sme v našej nedávnej encyklike o kresťanskej výchove mládeže tieto práva pripomenuli a vyhlásili. Nepopierateľné práva a povinnosti zostávajú v hraniciach kompetencií samotného štátu. Kompetencií, jasne stanovených cieľmi, ktoré má štát. Tieto ciele určite nie sú iba fyzické a materiálne, ale zo svojej povahy sú obsiahnuté v limitoch prirodzenosti, pozemského a dočasného.

46. Naopak, právo, ktorým je obdarená Kristova Cirkev, podporená božským príkazom samého Krista, sa vzťahuje na večnosť, nebesia a nadprirodzenosť. Tento poriadok vecí je na jednej strane záväzný pre všetky zodpovedné stvorenia a na strane druhej sa mu musí všetko ostatné podriadiť na základe svojej prirodzenosti a podľa neho sa riadiť.

47. Kristova Cirkev pôsobí podľa Kristovho príkazu nielen vtedy, keď vkladá do duší prvé nevyhnutné princípy a prvky nadprirodzeného života, ale aj vtedy, keď podporuje a rozvíja tento život podľa možností a schopností, spôsobmi a prostriedkami, ktoré považuje za vhodné. Robí tak, aj keď musí pripravovať na správnu a účinnú spoluprácu v hierarchickom apoštoláte. Od samotného Ježiša máme slávnostné vyhlásenie, že neprišiel priniesť iba počiatok nadprirodzeného života, ale chce, aby sme ho mali v hojnosti. „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10).

48. Sám Ježiš dal základy Katolíckej akcie tým, že si vybral apoštolov a učeníkov a vychovával si z nich spolupracovníkov Božieho apoštolátu. Tento príklad ako prví bezprostredne nasledovali svätí apoštoli, ako o tom svedčí Sväté písmo.

49. Je teda neopodstatnené a nezlučiteľné domáhať sa, aby kresťania nielen menom, ale i činnosťou boli jednoducho veriacimi a chcieť učiť Cirkev a jej hlavu, čo je postačujúce na kresťanskú výchovu a formáciu a pre spásu duší, ako podporovať v spoločnosti, zvlášť u mládeže, princípy viery a ich plné uskutočňovanie v živote.

K takejto neospravedlniteľnej požiadavke sa pridružuje fakt, že sa jej domáhajú tí, ktorí sú absolútne nekompetentní a nemajú vedomosti o danej otázke. Posledné udalosti musia všetkým otvoriť oči, pretože evidentne poukázali na to, ako sa postupne znehodnocovalo a ničilo pravé náboženstvo, ale aj kresťanská a občianska výchova.