Áronova palica sa rozzelenala. –
117,1 n.
Po tomto Pán povedal Mojžišovi:
2„Hovor s Izraelitmi a vezmi si od nich, od každého kmeňa, po jednej palici, teda od všetkých ich kniežat, od každého kmeňa, spolu dvanásť palíc. Meno každého napíš na jeho palicu!
3Na Léviho palicu však napíš Áronovo meno, lebo len jedna palica bude prislúchať domu ich otcov.
4Potom ich polož do stánku zjavenia pred zákon, kde sa ti ja zjavujem.
5Palica toho, ktorého som si vyvolil, vypučí. Takto pred sebou umlčím šomranie Izraelitov, ktorým broja proti vám.“
6Keď to Mojžiš oznámil Izraelitom a keď mu všetky kniežatá dali svoje palice, každé knieža jednu, kmeň po kmeni, spolu teda dvanásť palíc – a medzi ich palicami bola aj Áronova palica –,
7Mojžiš položil palice pred Pána v stánku zjavenia.
8Keď potom Mojžiš na druhý deň vošiel do stánku zákona, Áronova palica, tá, čo patrila kmeňu Léviho, vypučala! Vyhnala puky a rozkvitla a boli na nej dozreté mandle.
9Tu Mojžiš vyniesol všetky palice spred Pána ku všetkým Izraelitom. Oni ich poznali a každý si vzal svoju palicu.
10Pán však povedal Mojžišovi: „Áronovu palicu polož späť pred zákon, aby sa zachovala na výstražné znamenie pre poburovačov, aby bol koniec ich reptaniu predo mnou a aby oni nemuseli umierať.“
11A Mojžiš to urobil. Ako mu Pán prikázal, tak urobil.
Dodatky k zákonom o kňazstve a levitoch. – 12Izraeliti potom vraveli Mojžišovi: „Pomrieme! Sme stratení, celkom stratení! Veď ktokoľvek sa priblíži k Pánovmu stánku, musí zomrieť! Vari máme všetci do jedného pohynúť?!“