Kniha Numeri   –   Nm 23

1Tu povedal Balám Balakovi: „Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!“ 2A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi. 3Potom povedal Balám Balakovi: „Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti.“ I odobral sa na osamelé miesto 4a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: „Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana.“ 5Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: „Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!“ 6Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci. 723,7Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

Z Aramu ma Balak priviedol,
od vrchov východu moabský kráľ:
Poď, prekľaj mi Jakuba,
poď zlorečiť Izraelovi!

88-10

Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh?
Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?

 9

Veď ho vidím z vrchu skál,
z výšin sa naň dívam:
„Hľa, ľud, čo osamote býva si
a neráta sa medzi národy.

 10

Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?!
Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?!
Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých,
kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!“

11Tu povedal Balak Balámovi: „Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!“ 12Ale on mu odpovedal: „Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?“

Druhé Balámovo požehnanie. – 13Potom vravel Balak Balámovi: „Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!“ 1414I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jednom býčkovi a jednom baranovi. 15Nato povedal Balakovi: „Ostaň tu pri svojej zápalnej žertve, ja počkám na zjavenie.“

16Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balakovi a takto hovor!“ 17Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: „Čo hovoril Pán?“

18

Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel:
„Vstaň, Balak, a počúvaj!
Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!

 1919-26

Boh nie je ako človek, že by luhal,
ani ako syn človeka, že by ľutoval!
Azda by povedal, a nevykonal,
hovoril var‘, a nesplnil?
20

Hľa, dostal som rozkaz požehnať,
nuž požehnávam a nezmením to:

 21

Nevidno nešťastia v Jakubovi
a nebadať strasti v Izraelovi.
Pán, jeho Boh, je s ním
a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.

 22

Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,
je preň ako zubrie rohy.
23

Veď niet hádačstva v Jakubovi
a niet veštectva v Izraelovi.
Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi
a Izraelovi, čo urobí Boh.
24

Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica,
ako lev vstáva.
Neľahne, pokým korisť nezhltne
a nevypije krv zabitých.“

25Balak povedal Balámovi: „Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj!“ 26Balám mu odpovedal: „Nevravel som ti: »Všetko, čo povie Pán, musím urobiť?«“

Tretie Balámovo požehnanie. – 2727 n.Potom Balak povedal Balámovi: „Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu, aby si mi ho odtiaľ preklial.“ 28A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou. 29Tu Balám povedal Balakovi: „Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!“ 30Balak urobil, ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.