Keď Efraim hovoril, bola hrôza,
bol vyvýšený v Izraeli,
ale zhrešil s Bálom a zomrel.

Teraz však pokračujú v hriechu,
robia si liatiny zo svojho striebra,
spodobňujú modly.
To všetko je dielo majstrov;
hovoria: „Týmto obetujte!“
Človek teľce bozkáva!

Preto budú ako ranný oblak
a ako rosa, ktorá mizne zavčasu,
ako pleva, ktorá letí z humna,
a ako dym z otvoru.

„Ja však som Pán, tvoj Boh,
od egyptskej krajiny;
Boha okrem mňa nepoznáš
a iného záchrancu niet.

Ja som ťa pásol na púšti
v kraji vyschnutom.

Ako sa pásli, nasýtili sa,
nasýtili a spyšnelo im srdce,
preto zabudli na mňa.

Aj ja im budem ako lev,
ako leopard na ceste asýrskej,

napadnem ich ako medveď
pozbavený mláďat
a roztrhám obal ich srdca,
pohltím ich tam ako levica,
poľná zver ich roztrhá.

Zničím ťa, Izrael;
kto je tvoj pomocník?

Nuž kdeže je tvoj kráľ,
aby ťa zachránil vo všetkých tvojich mestách,
a tvoji sudcovia, o ktorých si vravel:
»Daj mi kráľa a kniežatá!«?

Dal som ti vo svojom hneve kráľa
a vo svojej rozhorčenosti ho odnímem.

Zaviazaná je vina Efraima,
uschovaný je jeho hriech.

Bolesti rodičky prídu naň;
je to syn nemúdry,
nedostavil sa načas
do otvoru detí.

Vyslobodím ich z moci podsvetia,
od smrti ich vykúpim.
Kde je tvoj mor, smrť,
kde tvoja nákaza, podsvetie?
Súcit sa schová pred mojím zrakom.“

Aj keď bude rásť uprostred bratov,
prichádza Pánov vietor východný,
dvíha sa z púšte,
vyveje jeho pramene,
vysuší jeho žriedla.
On vylúpi poklad
všetkých drahocenných vecí.