(Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky,
(uschopňujú) porozumieť reči rozumné,

(Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť,
spravodlivosť, právo a statočnosť,

dávajú neskúseným rozvážnosť,
mladíkom um a dômysel.

Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje,
a rozumný si nadobúda zručnosť

v chápaní príslovia a dôvtipného výroku,
slov mudrcov a tiež ich hádaniek.

Základom poznania je bázeň pred Pánom,
(len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.

Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca
a neopúšťaj naučenie svojej matere,

bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným
a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom.

Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!

Keby vraveli:
„Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka),
klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy;

pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa
a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu.

Získame všelijaký cenný majetok,
naplníme si domy korisťou.

Hodíš si s nami kocku vospolok,
my všetci budeme mať mešec spoločný.“

Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste,
zdrž svoju nohu od ich chodníka!

Lebo ich nohy bežia za zlým
a ponáhľajú sa prelievať krv.

Veď darmo rozťahovať sieť
pred zrakmi okrídlencov!

Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy,
sami si nastavujú kosílku.

Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku;
(chamtivosť) ho pripravuje o život.

Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito,
na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,

na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie,
pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:

„Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum
a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať
a, blázni, nenávidieť poznanie?!

Pripusťte si k srdcu moje napomínanie!
Ja vylejem na vás svojho ducha,
oznámim vám svoje zásady!

Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa,
rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal,

a (pretože) ste odbíjali každú moju radu
a nepripúšťali ste moje karhanie,

ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať,
posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,

keď ako búrka príde na vás strach
a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica,
(keď úzkosť na vás doľahne a súženie).

Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem,
budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.

Pretože mali v nenávisti poznanie
a nevyvolili si bázeň pred Pánom,

o moju radu nedbali;
pohŕdali každým mojím dohováraním,

nech sa teda najedia ovocia svojich ciest
a nech sa nasýtia svojich zámerov.

Veď odvrat nerozumných je ich smrť
a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.

Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne
a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“