Ovocie múdrosti
12,1-4
Syn môj, ak prijmeš moje výroky
a moje prikázania schováš u seba,
ak budeš napínať ucho za múdrosťou
a nakloníš si srdce k umnosti,
keď budeš vzývať rozumnosť,
dovolávať sa svojím hlasom umnosti,
ak ju budeš hľadať ako strieborniak
a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi,
5
vtedy porozumieš bázni pred Pánom
a získaš Božie poznanie.
Bo múdrosť udeľuje Pán,
z jeho úst (pochádzajú) poznanie a rozumnosť.
Ukladá pomoc pre statočných,
bude štítom tým, čo žijú neporušene,
lebo chráni cesty spravodlivosti
a stráži dráhu svojich ctiteľov.
(Až) vtedy porozumieš, (čo je) spravodlivosť a (čo) právo (je),
(čo je to) statočnosť (a) každý dobrý chodník,
bo sa ti múdrosť nasťahuje do srdca
a tvoju dušu blažiť bude poznanie,
rozvaha bude bedliť nad tebou
(a) rozumnosť ťa bude strážiť
tak, že ťa od zlej cesty zachová,
od človeka, čo vraví mam a klam,
od (tých), čo zanechali priame chodníky
a vykračujú temravými cestami,
ktorí sa tešia, keď sa môžu podopúšťať zla,
rozplývajú sa radosťou z (tých) najmrzkejších výčinov,
(od ľudí), ktorých cesty sú kľukaté
a sú podlí (všade), kde len nohou vykročia.
16-17
Zachová ťa (tiež) od manželky blížneho,
od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami,
čo zanecháva druha svojej mladosti
a zabúda na zmluvu svojho Boha.
Jej dom sa vskutku zvažuje do smrti,
jej cesty (vedú) k nebohým.
Nevráti sa nik z tých, ktorí zalietajú k nej,
(nik z nich) viac nevkročí na chodník života.
20-22
Preto sa cestou dobrých uberaj
a zachovávaj spravodlivých chodníky!
Lebo (len ľudia) správni budú bývať v krajine
a zostanú v nej (iba) počestní.
Nečestní sa odstránia z krajiny
a zločinci sa vykorenia z nej.