Keď si sadneš s pánom jesť,
dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.

A nôž si prilož na hrdlo,
ak ovládať chceš svoju chuť.

Nežiadaj si jeho lahôdok,
bo je to pokrm oklamný.

Nenamáhaj sa zbohatnúť
(a) zdržuj svoju vynaliezavosť.

(Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už ho niet.
Lebo je isté, že si spraví perute a odletí jak orol k nebesám.

Nejedávaj chlieb u závistlivého (človeka)
a nežiadaj si jeho lahôdok!

Lebo ako zmýšľa v duši,
taký je.
„Jedz a pi!“, vraví ti,
ale jeho srdce ti nežičí.

Vydáviš sústo, čo si prehltol,
a budeš mrhať svoje pekné slová (podaromnici).

Nehovor bláznovi (nič) do ucha,
lebo (len) opovrhne rozumnosťou tvojich slov.

Nevnikaj za medzu prastarú
a neskracuj pole sirotám!

Lebo ich zástanca je mocný,
on bude viesť proti tebe ich pravotu.

Vovádzaj svoje srdce do učenia
a (napni) svoje uši k slovám rozumným.

Neukracuj chlapca na treste,
bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.

Ty ho vyšľaháš korbáčom
a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.

Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj,
radovať sa bude moje srdce tiež

a moje vnútro bude plesať,
keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.

Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom,
no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,

lebo (ti) kynie budúcnosť
a tvoja nádej nazmar nevyjde.

Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený,
a rovnou cestou svoje srdce veď!

Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom (nadmieru),
(ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa dosýta.

Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá,
a ospanlivosť odieva do handier.

Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom,
a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!

Získavaj pravdu a nepredávaj (ju),
múdrosť, náuku a rozumnosť!

Radosťou plesá otec spravodlivého,
a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.

Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať
a nech sa teší tvoja rodička!

Daj mi, syn môj, svoje srdce
a bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!

Bo jamou hlbokou je smilnica
a úzkou studnicou je cudzoložnica.

Aj ona striehne ako zákerník
a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne.

Kto bedáka? Kto (vraví): „Jaj!“?
Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje?
Kto bez príčiny rany (tŕži)?
Ktože má oči zmútené?

Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne,
čo chodia vychutnávať víno miešané.

Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo,
ako sa blýska v pohári!
Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,

lež naposledok štipne ako had
a kúsne ako zmija.

Oči ti budú vidieť veci čudesné
a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti.

Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spí,
ako námorník, čo spí v koši na sťažni.

„Nabili ma, (a) nebolelo ma,
natĺkli ma, (a) nič som necítil.
Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas.“