Kniha prísloví   –   Prís 26

Pochabosť, lenivosť, falošnosť

1

Ako (je nemiestny) sneh v lete a dážď za žatvy,
tak nepristane pochábľovi česť.
2

Jak vrabec, ktorý lieta sem a tam, a lastovička, ktorá letí hocikam,
je nerozvážna kliatba: nepostihne (nikoho).
3

Bič na koňa, uzda na osla
a korbáč na chrbát pochábľov.

 426,4-5

Neodpovedaj pochábľovi podľa jeho bláznovstva,
aby si sa mu nestal aj ty podobným.
5

Odpovedz pochábľovi podľa jeho bláznovstva,
aby sa nezdal múdrym sebe samému.

 6

Nohy si odtína (a) zakusuje nešťastie,
kto posiela odkazy po pochábľovi.

 7

(Ako sú) nanič stehná chromému,
priam tak je porekadlo v ústach pochábľov.

 8

(Človeku, ktorý by) priväzoval kameň do praku,
(podobá sa ten), kto preukazuje česť bláznovi.

 9

Ako tŕň, čo sa opitému zadrel do ruky,
je porekadlo v ústach pochábľov.

 10

Strelcovi, (ktorý) raní všetkých vôkolidúcich,
(podobá sa ten), kto pochábľa a opitého najíma.

 1111

(Ako) pes, ktorý sa vracia k tomu, čo vydávil,
je blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo.

 12

(Ak) vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému,
(nuž vedz, že) pochábeľ (má) viacej nádeje než on.

 13

Leňoch hovorí: „Strašný lev je na ceste,
na uliciach je lev.“

 14

(Ako) sa dvere krútia na čapoch,
(priam tak sa krúti) na svojej posteli lenivec.

 15

Ak leňoch strčí ruku do misy,
ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojim ústam späť.

 16

Leňochovi sa vidí, že je múdrejší
ako sedem (iných, ktorí vedia) odpovedať rozumne.

 17

Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši
ten, kto sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý sa ho netýka.
18

(Ako ten, kto) vrhá zo samopaše
šípy, oštepy a smrť,

 19

je človek, (ktorý) klame svojho blížneho
a (potom) vraví: „Veď ja som len žartoval!“
20

(Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň
a kde niet klebetníka, tíchne svár.

 21

Kozub je na uhlie a drevo na oheň
a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.

 2222

Slová klebetníka sú sťa lahôdky
a schádzajú až na samo dno žalúdka.

 23

Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe
sú pery horúce a (pritom) srdce zlé.
24

Svojimi perami sa (síce) pretvaruje (ten, kto) prechováva nenávisť,
lež na mysli mu tanie klam.

 25

Never mu, (ani) keby sa (ti) prihováral hlasom ľúbezným,
lebo v jeho srdci (väzí) sedem ohavností.
26

I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou,
v rade vyjde jeho zloba najavo.

 27

Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne,
a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.

 28

Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých rozdrvil,
a lichotivé ústa pripravujú pád.