Počujte, deti, nabádanie otcovo
a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu.

Lebo vám dávam dobré ponaučenie:
Neopúšťajte moju náuku!

Lebo kým som bol (ešte ako) dieťa u otca,
útly jedináčik pod dozorom matkiným,

poučoval ma a vravel mi:
„Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov!
Zachovávaj moje príkazy (a budeš žiť.

Zadovažuj si múdrosť, zadovažuj si rozumnosť)!
Nezabúdaj (na ne) a neodchyľuj sa od slov mojich úst!

Neopúšťaj ju, tak ťa bude chrániť,
obľubuj si ju, tak ťa bude strážiť.

Začiatok múdrosti (je): Zadováž si múdrosť
a celým svojím imaním si zadovažuj rozumnosť!

Vyzdvihuj ju, a zvýši tvoju (vážnosť),
dopomôže ti ku cti, ak ju privinieš.

Ovinie ti hlavu nádherným vencom
(a) obdarí ťa zdobnou korunou.“

Počúvaj, syn môj, a prijmi moje výroky
a rozmnožia sa ti roky života!

Ja ti ukážem cestu múdrosti
a povediem ťa po chodníkoch spravodlivosti.

Keď pôjdeš (po nich), nebude tvoj krok stiesnený,
a keď (nimi) pobežíš, nebudeš sa potkýnať.

Priviň sa (pevne) k náuke a nepusť ju,
nerozlúč sa s ňou, bo ona ti (je) životom.

Nevstupuj na chodník bezbožných
a nevykračuj cestou zlostníkov!

Varuj sa jej (a) neprechádzaj ňou!
Vyhni sa jej a obíď (ju)!

Lebo nespia, kým (niečo) zlé nevykonajú,
a obchádza ich spánok, ak (voľakoho) nezvedú.

Bo jedávajú chlieb nečestnosti
a pijú víno násilia.

Púť bezbožných je ako tmavá (noc),
nevedia, na čom sa potknú.

Lež chodník spravodlivých (je) sťa svetlo rozbresku
čo dužie čoraz väčšmi do bieleho dňa.

Vnímaj moje slová, syn môj,
a nakloň ucho k mojim výrokom!

Nespúšťaj oči z nich,
chráň si ich v hĺbke srdca!

Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia,
a uzdravením pre ich telo vonkoncom.

Veľmi stráž svoje srdce,
lebo z neho (vyvierajú) žriedla života.

Odstráň od seba falošné ústa
a úskočné pery nech sú ďaleko od teba.

Nech tvoje oči hľadia priamo vpred
a tvoje mihalnice nech pozerajú pred teba!

Hľaď svojej nohe rovný chodník nájsť
a všetky tvoje cesty nech smerujú do cieľa.

Neodkloňuj sa (ani) vpravo, ani naľavo,
odvracaj svoju nohu od zlého!