Syn môj, všímaj si moju múdrosť
a k mojej rozumnosti nakláňaj svoj sluch,

aby si si uchránil rozvahu
a aby tvoje pery zachovali poznanie.

Cudzinkine pery sú medom z plásta tečúcim
a jej hrdlo je hladšie nad olej.

Lež koniec s ňou je horkejší než palina
a ostrejší ako meč na dve strany brúsený.

Jej nohy zostupujú do smrti,
jej kroky dosahujú záhrobie.

Nekráča cestou života,
jej kroky sú tackavé, ani nevie o tom.

Preto ma teraz, syn môj, počúvaj
a neustupuj od slov mojich úst!

Stráň od nej svoju púť
a nepribližuj sa k vchodu (do) jej obydlia,

aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas
a svoje roky ukrutníkovi,

aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním
a (aby neprepadali) v cudzincovom dome tvoje zárobky.

Musel by si kvíliť nakoniec,
keby ťa pripravili o kožu a o telo,

a musel by si doznať:
„Ako som (len) mohol nenávidieť napomínanie
a moje srdce pohŕdalo karhaním,

ako som mohol neslúchať hlas svojich učiteľov
a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili?

Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol
uprostred pospolitosti a zástupu.“

Pi vodu z vlastnej studnice,
tečúcu (vodu) z vlastnej studienky!

Aby sa nevylievali von tvoje pramene
a na námestia stružky vôd.

Nech patria iba tebe samému
a okrem teba nikomu!

Nech je požehnaný tvoj prameň
a teš sa žene svojej mladosti!

Je sťaby utešená laň a srnka pôvabná;
jej ňadrá nech ťa opájajú v každý čas,
kochaj sa jednostaj v jej ľúbosti!

Veď prečože by si sa kochal v inej, syn môj,
a (prečo) by si cudzinku objímal?!

Lebo pred Pánom sú cesty človeka,
on zvažuje všetky jeho kroky.

Cudzoložník sa polapí vo vlastných neprávostiach
a zapletie sa v putách svojich pokleskov.

Taký zomrie z nedostatku náuky
a zblúdi v množstve svojej hlúposti.