Múdrosť si postavila dom;
na siedmich stĺpoch spočíva.

Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno
a prestrela svoj stôl.

Vyslala svoje služobnice zvestovať
z najvyššej mestskej výšiny:

„Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem,
(a) komu chýba rozum, toho poučím.

Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu
a pite z vína, čo som namiešala!

Opusťte pochabosť a budete žiť,
budete kráčať cestou rozvážnosti.

Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby
a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu.

Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť,
pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád.

Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší.
Poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia.

Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom
a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.

Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni
a pridá sa ti k rokom života.

Ak si skúsený, sám pre seba si skúsený,
ak si posmievač, len ty sám budeš znášať trest.“

Pochabou ženou vášeň lomcuje
a vyzná sa len v zvádzaní.

Vysedá predo dvermi svojho príbytku
na stolci v meste vysoko,

by pozývala vôkolidúcich,
čo mieria priamo, kam im treba ísť.

„Kto je hlúpy, nech zabočí sem!“
A tomu, kto je bez rozumu, hovorí:

„Ukradnutá voda je sladšia
a pokútny chlieb je chutnejší!“

Ale nevie, že sú tam tiene
(a že) jej pozvaní sú v priepadlisku podsvetia.