C. Situácia Izraela, 9,1 – 11,36

Apoštolov bôľ nad Izraelom. – 19, 1-5Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje, 2že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť. 33Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 44-5Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia. 5Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen.

Izrael podľa tela a Izrael podľa ducha. – 6Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael. 77A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: „Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo.“ 88To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo. 99Lebo slovo prisľúbenia znie takto: „O takomto čase prídem a Sára bude mať syna.“ 10A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka. 11A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé – aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia, 1212-13nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva –, bolo jej povedané: „Starší bude slúžiť mladšiemu,“ 13ako je napísané: „Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel.“

Sloboda Božej vôle. – 1414-18Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 1515Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“

1616Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 1717Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“ 1818Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.

Spása pohanov a poblúdenie Židov. – 1919-21Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“ 20Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil“? 21Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 2222-2422A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 2323a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, 24na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! 2525-2925Ako aj u Ozeáša hovorí:

2727A Izaiáš volá nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni, 28lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi.“

29A ako predpovedal Izaiáš:

30Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. 31Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. 3232Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu, 3333ako je napísané: