70. Zvláštne slovo uznania venujem misijným sestrám, ktorých panenský život prináša pre kráľovstvo Božie mnohoraké plody duchovného materstva. Práve misie ad gentes poskytujú veľmi široké pole zámeru „obetovať sa z lásky celkom a nedelene“.143 Príklad a horlivosť v práci nevydatej ženy, ktorá zasvätila život láske k Bohu a blížnemu najmä svojou chudobou, je nepostrádateľná ako znamenie evanjelia pre tie národy a kultúry, kde žena musí urobiť ešte veľký kus cesty k jej ľudskému pozdvihnutiu a oslobodeniu. Prajem si, aby mnohé mladé kresťanské ženy pocítili ako príťažlivé – veľkodušne sa ponúknuť Kristovi a aby čerpali zo svojho zasvätenia silu a radosť, aby ho dosvedčovali medzi tými národmi, ktoré ho ešte nepoznajú.

Všetci laici na základe krstu sú misionármi

71. Pápeži najnovších čias veľmi vyzdvihli úlohu laikov v misijnej práci.144 V apoštolskej exhortácii Christifideles laici zaoberal som sa aj ja výslovne „stálou úlohou hlásať evanjelium tým, ktorí Krista, Vykupiteľa človeka ešte nepoznajú, a to sú milióny mužov a žien“, ako i zodpovednú povinnosť laikov.145

Je to poslanie celého Božieho ľudu; aj keď založenie novej cirkevnej obce vyžaduje Eucharistiu, a teda kňazskú službu, sú misie, ktoré sa rozvíjajú v rôznych formách, predsa úlohou všetkých veriacich.

Účasť laikov na rozširovaní viery od prvých časov kresťanstva je jednak v rovine jednotlivého veriaceho, ako i na úrovni celého spoločenstva. Už pápež Pius XII. to pripomínal, keď vo svojej prvej misijnej encyklike poukazoval na pohnuté dejiny laických misií.146 V novoveku nechýba aktívna spolupráca laikov-misionárov.

Ako by sme mohli zabudnúť, akú dôležitú úlohu hrali, a nespomenúť ich prácu v rodinách, v školách, v politickom, sociálnom, kultúrnom živote a predovšetkým vo vyučovaní kresťanskej náuky? Naopak, na ich veľkú česť musíme priznať, že celý rad cirkví mohol vzniknúť len vďaka pôsobeniu laických misionárov a misionárok.

Druhý Vatikánsky koncil potvrdil túto tradíciu. Vyhlásil misionársky charakter celého Božieho ľudu, zvlášť apoštolát laikov147 a zdôraznil prínos, ku ktorému sú v misionárskej práci povolaní.148 Že všetci veriaci spolu nesú túto zodpovednosť, nie je len otázkou apoštolskej činnosti, ale i povinnosťou a právom, ktoré sa zakladá v krste, čím „veriaci laici majú určitý podiel na trojakom úrade Ježiša Krista, kňazskom, prorockom a kráľovskom“.149 Sú preto „všeobecne zaviazaní a majú právo ako jednotlivci aj ako spoločenstvá zasadiť sa o to, aby hlásanie spásy bolo od každého človeka na každom mieste uznané a prijaté. Táto povinnosť ich viaže ešte viac v tých situáciách, v ktorých ľudia nemôžu počuť evanjelium a poznať Krista, len ich prostredníctvom“.150

Okrem toho pre svoj vlastný svetský charakter majú zvláštne povolanie, „hľadať kráľovstvo Božie tým, že sa zaoberajú časnými vecami a zameriavajú ich na Boha“.151

72. Oblasti misionárskej prítomnosti a činnosti laikov sú veľmi široko roztrúsené. „Prvým poľom je veľký a komplikovaný svet politiky, sociálnej skutočnosti, hospodárstva“,152 na miestnej, národnej i medzinárodnej úrovni. V rámci Cirkvi sa ponúkajú rôzne druhy služieb, funkcií, úradov a foriem privádzania ku kresťanskému životu. Myslím pri tom na jednu novotu poslednej doby v cirkvách: veľký rozvoj „cirkevných hnutí“, ktoré sú poznačené mocnou misionárskou silou. Keď sa pokorne zapoja do života miestnych cirkví a sú biskupmi a kňazmi srdečne prijaté do diecéznych a farských štruktúr, predstavujú tieto hnutia ozajstný Boží dar pre novoevanjelizáciu a pre misijnú prácu vo vlastnom zmysle slova. Odporúčam ich propagovať a zapájať do svojej činnosti, aby predovšetkým medzi mladými dodali kresťanskému životu a evanjelizácii novú silu z pluralistického pohľadu spolkových a výrazových foriem.

V misionárskej činnosti musia byť rôzne formy laictva zhodnotené vzhľadom na ich prirodzenosť a cieľ: misionárske laické spolky, kresťanské orgány medzinárodnej dobrovoľnej služby, cirkevné hnutia, skupiny a spolky rôzneho druhu nech sa angažujú v misiách ad gentes a v spolupráci s miestnymi cirkvami. Týmto spôsobom sa napomôže rast „onoho zrelého a zodpovedného laikátu“, ktorého formovanie je v mladých cirkvách považované za podstatný a nepostrádateľný element pre „plantatio Ecclesiae“.153

Práca katechétov a rôznosť úradov

73. Ku laikom, ktorí sa stávajú hlásateľmi, patria prednostne katechéti. Misijný dekrét ich definuje ako „chvályhodný zástup, ktorý sa veľmi zaslúžil o misijné dielo medzi pohanmi. Vedení apoštolským duchom znamenajú za veľkých obetí jedinečný a nenahraditeľný prínos pre rozširovanie viery a Cirkvi“.154 Nie bez dôvodu rozšírili „cirkvi od pradávna počet katechétov a zintenzívnili katechézu, keď začali novú evanjelizáciu. Sú to katechéti v misijných oblastiach, ktorí si celkom zvláštnym spôsobom zasluhujú tento titul ,katechéti‘. Dnes by kvitnúce cirkvi bez nich nemohli byť vybudované.“155

Aj pri rozmnožení cirkevných a mimocirkevných služieb zostáva úrad katechétov so svojím vlastným charakterom vždy dôležitý. Katechéti sú špecializovaní pracovníci, priami svedkovia, nenahraditeľní hlásatelia. Tvoria základnú silu kresťanských obcí, hlavne v mladých cirkvách. Na svojich misijných cestách som to už viac ráz povedal a potvrdil. Kódex kánonického práva uznáva ich úlohy, kvality a požiadavky.156

Neslobodno však zabudnúť, že práve katechéza sa stáva pre prítomné cirkvi a kultúrne zmeny stále ťažšou a náročnejšou. Preto platí aj ďalej, čo už koncil navrhol, že je potrebná starostlivá teoretická a pedagogická príprava, stále duchovné a apoštolské obnovovanie a je nutné zaistiť katechétom „primeraný životný štandard a sociálnu istotu“.157 Je tiež dôležité napomáhať zakladanie a posilnenie regionálnych, nacionálnych a internacionálnych – od biskupských konferencií aprobovaných – katechetických škôl, ktoré môžu udeľovať biskupskými konferenciami uznané tituly.158

74. Popri katechétoch treba spomenúť aj iné formy služby pre život Cirkvi a pre misie: podporovanie modlitby, spevu a liturgie, vedúcich cirkevných základňových skupín a biblických krúžkov, vedúcich charitatívnej činnosti a správcov cirkevných príjmov, vedúcich rôznych apoštolských združení, učiteľov náboženstva v školách. Všetci veriaci laici majú venovať určitú časť svojho času na zavedenie presvedčivého života viery.

Kongregácia pre evanjelizáciu národov a iné štruktúry misijnej činnosti

75. Zodpovední pracovníci a spolupracovníci misijnej pastorácie sa majú cítiť spojení v spoločenstve, ktoré charakterizuje mystické telo. Preto sa Kristus pri poslednej večeri modlil: „Ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni v nás jedno boli, aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 21). Dôvod plodnosti je možno práve v tom.

Ale Cirkev je aj viditeľné a organické spoločenstvo, preto misie vyžadujú aj vonkajšiu a usporiadanú jednotu s rozličnou zodpovednosťou a s úradmi tak, aby všetky údy zameriavali „v úplnej jednomyseľnosti svoje sily na výstavbu Cirkvi“.159

Úlohou misijnej Kongregácie je viesť a koordinovať v celom svete dielo evanjelizácie národov a spoluprácu v misiách, pri zachovaní práva kongregácie pre orientálne cirkvi“.160 Jej úlohou je „starať sa o misionárov a prideľovať ich podľa naliehavosti potrieb, vypracovať organický akčný plán, vydávať smernice a príslušné zásady pre evanjelizáciu a dávať začiatočný impulz“.161 Môžem tieto múdre ustanovenia len potvrdiť. Na oživenie misií ad gentes je potrebné animačné, riadiace a koordinujúce centrum, ktorým je Kongregácia pre evanjelizáciu. Pozývam biskupské konferencie a ich orgány, vyšších rehoľných predstavených, kongregácie a inštitúty, laické orgány, teda všetkých, ktorí sú zaangažovaní v misijnej práci, aby s menovanou kongregáciou spoľahlivo spolupracovali. Má potrebnú autoritu, aby programovala a riadila misijnú prácu a spoluprácu na svetovej úrovni.

Práve táto kongregácia, ktorá má dlhú a slávnu minulosť, má prevziať aj hlavnú úlohu na rovine reflexie a akčných programov, ktoré Cirkev potrebuje, aby sa rozhodnejšie venovala misiám v ich rôznych formách. K tomuto cieľu musí kongregácia udržiavať úzke vzťahy k iným úradom Svätej stolice, k miestnym cirkvám a k misijným dielam. V ekleziológii spoločenstva je celá Cirkev misionárska, ale súčasne sa ukazujú nepostrádateľné rôzne povolania a inštitúcie pre prácu ad gentes. Vedúca a koordinačná úloha Misijnej kongregácie zostáva veľmi dôležitá, aby spolu riešila veľké otázky všeobecného záujmu, pri zachovaní vlastnej kompetencie každej autority a štruktúry.

76. Pre riadenie a koordinovanie misijnej činnosti v národnej a regionálnej rovine majú veľký význam biskupské konferencie a ich rôzne zoskupenia. Od nich koncil žiada, aby „závažné otázky a naliehavé problémy preberali na spoločných poradách, ale aby nezanedbali miestne rozdiely“.162 To platí aj pre komplikovaný problém inkulturácie. Fakticky už jestvuje veľká a regulárna akcia na tomto poli a ovocie je viditeľné. Je to akcia, ktorá musí byť zintenzívnená a s ktorou orgány týchto konferencií musia byť lepšie zladené, aby sa starosť o misie neohraničila na určitý sektor alebo skupinu, ale aby sa na nej zúčastnili všetci.

Všetky dotyčné orgány a inštitúcie, ktoré sa starajú o misijnú prácu, majú svoje úsilia a iniciatívy vhodne spájať. Taktiež konferencie vyšších predstavených sa majú snažiť vo svojej oblasti o kontakt s biskupskými konferenciami podľa určených smerníc a noriem163 a pomáhať si miešanými komisiami.164 Napokon sú želateľné stretnutia a formy spolupráce medzi rôznymi misijnými inštitútmi vzhľadom na výchovu a štúdium165 alebo vykonanie nejakej apoštolskej akcie.

VII.
SPOLUPRÁCA V MISIJNEJ ČINNOSTI

77. Ako členovia Cirkvi na základe krstu sú všetci kresťania spoluzodpovední za misijnú činnosť. Účasť spoločenstiev a jednotlivých veriah práve na tomto poli a v tejto povinnosti označujeme ako „spoluprácu v misiách“.

Taká spolupráca má svoje korene a žije z osobnej jednoty s Kristom. Len keď sú s ním všetci jedno ako „ratolesti s viničom, môžu prinášať dobré ovocie. Sväto žitý život umožňuje každému kresťanovi byť plodným v poslaní Cirkvi. Koncil pozýva všetkých urobiť hlbokú vnútornú obnovu, aby na základe živého povedomia vlastnej zodpovednosti za šírenie evanjelia prevzali svoj podiel na činnosti ad gentes.“166

Účasť na svetových misiách sa teda neobmedzuje na niekoľko málo činností, ale je znamením zrelej viery a kresťanského života, ktorý prináša ovocie. Veriaci rozširuje hranice svojej lásky a stará sa o tých, ktorí sú ďaleko, práve tak ako o tých, ktorí sú blízko. Modlí sa za misie a misijné povolania, podporuje misionárov a sleduje so záujmom ich práce, a keď sa vrátia, prijíma ich s radosťou, s akou sa prvé kresťanské obce dozvedeli od apoštolov o zázrakoch, ktoré Boh vykonal skrze ich kázanie.

Modlitba a obeta za misionárov

78. Medzi formami účasti patrí prvé miesto duchovnej spolupráci: modlitba, obeta, svedectvo kresťanského života. Modlitba musí sprevádzať cestu misionárov, aby sa hlásanie slova skrze Božiu milosť stalo účinné. Sv. Pavol prosí často vo svojich listoch veriacich o modlitbu, aby vedel hlásať evanjelium otvorene a s dôverou.

S modlitbou musí byť spojená obeta. Spásonosná hodnota každého prijatého a Bohu v láske obetavého utrpenia má svoj pôvod v obeti Kristovej, ktorý vyzýva údy svojho mystického tela spojiť s jeho utrpením a na vlastnom tele ho doplňovať. Obeta misionára musí byť sprevádzaná a podporovaná obetou všetkých veriacich.

Preto kladiem na srdce všetkým, ktorí vykonávajú pastoračnú službu medzi nemocnými, aby ich poučili o cene utrpenia a povzbudili ich obetovať ho Bohu za misionárov. Takou obeťou sa stávajú aj sami chorí misionármi, ako to zdôrazňujú niektoré medzi nimi alebo pre nich vzniknuté hnutia. Aj slávnosť Turíc – na začiatku misijnej Cirkvi – je v niektorých spoločenstvách slávená ako „deň utrpenia za misie“.

Hľa, tu som, pošli mňa! (Iz 6, 8)

79. Spolupráca sa prejavuje predovšetkým v napomáhaní misijných povolaní, ktoré sú nepostrádateľným elementom. Tu sa uznáva platnosť rôznych foriem misionárskeho nasadenia, ale zároveň musí byť nanovo zdôraznená priorita totálnej a doživotnej oddanosti pre misijnú prácu, hlavne v misijných inštitútoch, ako i v mužských a ženských kongregáciách. Napomáhanie misijných povolaní je srdcom spolupráce. Hlásanie evanjelia vyžaduje hlásateľov, žatva potrebuje robotníkov, misie sa uskutočňujú predovšetkým skrze mužov a ženy, ktorí sa doživotne zasvätili službe evanjelia a sú ochotní ísť do celého sveta, aby všetkým priniesli spásu.