Ozajstný misionár je svätec

90. Povolanie na misie pochádza z povolania ku svätosti. Každý misionár je len vtedy ozajstným misionárom, keď sa dá na cestu svätosti. „Svätosť je základnou podmienkou a nepostrádateľným predpokladom pre splnenie spásonosného poslania Cirkvi.“174

Všeobecné povolanie ku svätosti je úzko spojené so všeobecným povolaním na misie. Každý veriaci je povolaný ku svätosti i na misie. To bolo naliehavé želanie koncilu: „Nech svetlo Krista, ktoré sa odzrkadľuje na tvári Kristovej, osvieti všetkých ľudí tým, že sa evanjelium zvestuje všetkým ľuďom.“175 Misionárska spiritualita Cirkvi je cestou ku svätosti.

Obnovený trend k misiám medzi národmi vyžaduje svätých misionárov. Nestačí len obnoviť pastoračné metódy a cirkevné sily lepšie organizovať či koordinovať, alebo biblické a teologické podklady viery skúmať s väčšou dôvtipnosťou, treba vzbudiť novú horúcu túžbu v celom kresťanskom spoločenstve, hlavne medzi najužšími spolupracovníkmi misionárov.176

Myslím, milí bratia a sestry, na misionársku slávu prvých kresťanských obcí. Vzdor úbohosti vtedajších dopravných komunikačných prostriedkov dosiahlo ohlasovanie evanjelia v krátkom čase hranice sveta. A pritom išlo o náboženstvo ukrižovaného človeka, „pre židov pohoršenie a pre pohanov bláznovstvo“ (1 Kor 1, 23). Základom tohto misionárskeho dynamizmu je svätosť prvých kresťanov a prvých obcí.

91. Obraciam sa preto na pokrstené mladé spoločenstvá a mladé cirkvi. Vy ste teraz nádejou tejto našej dvetisíc rokov starej Cirkvi. Pretože ste mladí vo viere, musíte byť ako prví kresťania, vyžarovať entuziazmus a odvahu v nezištnej oddanosti Bohu a bratom. Jedným slovom, máte sa dať na cestu svätosti. Len tak môžete byť znamením Boha vo svete a vo vašich krajinách nanovo oživiť misionárske veľdiela prvotnej Cirkvi. A budete kvasom aj pre staršie cirkvi.

Misionári majú zase rozmýšľať o povinnosti ku svätosti, ktorú od nich vyžaduje dar povolania, denne sa oživovať v Duchu, doktrinálne a pastoračné vzdelanie priviesť na dnešný stupeň. Misionár musí byť „kontemplatívny v činnosti“. Odpoveď na problémy nájde vo svetle Božieho slova, v osobnej a spoločnej modlitbe. Kontakt so zástupcami najdôležitejších nekresťanských tradícií, hlavne v Ázii, ma utvrdil v tom, že budúcnosť misií z veľkej časti závisí od kontemplácie. Ak misionár nie je kontemplatívny, nemôže vierohodne hlásať Krista. Je svedkom zážitku Boha a musí ako apoštoli povedať: „Čo sme videli a počuli, to vám zvestujeme, Slovo života“ 1 Jn 1, 1. 3).

Misionár je človekom Ježišových blahoslavenstiev. Ježiš dvanástich vyučuje, prv než ich vyšle hlásať evanjelium a ukazuje im cesty misií: chudobu, tichosť, prijatie utrpenia a prenasledovania, túžbu po spravodlivosti a pokoji, lásku – teda v apoštolskom živote uskutočnené blahoslavenstvá. Tým, že blahoslavenstvá žije, prežíva misionár a dokazuje svojím životom, že kráľovstvo Božie už prišlo a že on ho už prijal. Podstatný znak každého ozajstného misionárskeho života je vnútorná radosť, ktorá pochádza z viery. Vo svete s mnohými problémami úzkosti a utláčania, ktoré vedú k pesimizmu, musí hlásateľ „blahozvesti“ byť človekom, ktorý našiel v Kristovi ozajstnú nádej.