Vo vnútri štátu môžu existovať súkromné združenia

41. Pocit vlastnej slabosti vedie človeka k túžbe spojiť svoju prácu s prácou iných. Písmo hovorí: „Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu, a keď padnú, jeden zdvihne druhého. Beda však samému, keď padne! Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol.“32 A na inom mieste: „Brat s pomocou brata je podobný opevnenému mestu.“33 Inštinkt tejto prirodzenej náklonnosti ho vedie združovať sa tak v občianskej spoločnosti, ako i v iných osobitných spoločnostiach, iste malých a nedokonalých, ale predsa pravých spoločnostiach. Medzi týmito spoločnosťami a občianskou spoločnosťou je veľký rozdiel vzhľadom na rozdielnosť ich bezprostredných cieľov. Cieľ občianskej spoločnosti je všeobecný, je ním spoločné dobro, na ktoré majú všetci občania v primeranej miere právo. Práve preto sa nazýva „verejnou, keďže kvôli nej ľudia vstupujú do vzájomných spoločenských vzťahov s cieľom vytvoriť štát“.34 Kdežto iné spoločnosti, ktoré sa rodia z jej lona, sa nazývajú a sú súkromnými, pretože ich cieľom je len súkromný úžitok svojich členov. „Súkromná spoločnosť je tá, ktorá sa formuje na spravovanie súkromných záležitostí, ako keď dvaja alebo traja sa spolčia pre obchodný cieľ.“35

Štát nemôže zabraňovať slobodnému vznikaniu odborových združení

42. Takže aj keď tieto súkromné združenia existujú vo vnútri štátu a sú akoby jeho mnohými súčasťami, predsa, hovoriac vo všeobecnosti a absolútne, štát nemôže zakázať ich vytváranie. Právo na združovanie má totiž človek zo svojej prirodzenosti; a prirodzené práva musí štát chrániť, nie potláčať. Keby zakazoval takéto združenia, protirečil by sám sebe, pretože pôvod občianskeho spolunažívania, ako aj iných foriem spolunažívania spočíva práve v prirodzenej spoločenskosti človeka.

Sú však situácie, ktoré oprávňujú, ba nútia vydať zákaz. Keď partikulárne spoločnosti si vytýčia cieľ, ktorý sa otvorene protiví počestnosti, spravodlivosti, bezpečnosti občianskeho spolunažívania, oprávnene sa štát stavia na odpor či už zákazom ich vytvorenia, alebo, ak už boli vytvorené, ich rozpustením. Je však nevyhnutné postupovať v tejto veci s najväčšou opatrnosťou, aby sa nenarušili občianske práva a nespôsobilo zlo pod zámienkou verejného dobra. Zákony totiž zaväzujú jedine vtedy, keď sú v súhlase so správnym rozumom, a teda so samotným večným Božím zákonom.36

Pápežov protest proti prenasledovaniu katolíckych združení

43. A tu naša myseľ zalieta k spolkom, konviktom, rehoľným spoločenstvám rôzneho typu, ktorých vznik podnietila cirkevná autorita a zbožnosť veriacich a ich nesmierny úžitok pre ľudstvo dokumentujú dejiny až do našich dní. Tieto spoločenstvá, keby sme o nich uvažovali hoci len vo svetle rozumu, keďže si kladú počestný cieľ, sú na základe prirodzeného práva zjavne oprávnené. Nakoľko sa však týkajú náboženstva, podliehajú jedine cirkevnej autorite. Štát si teda nemôže privlastňovať žiadnu kompetenciu voči nim ani prevziať na seba ich správu. Naopak, je jeho povinnosťou rešpektovať ich, zachovávať, a keď treba, obraňovať. Avšak robilo sa to celkom inak, zvlášť v našich časoch! Na mnohých miestach a mnohými spôsobmi štát porušil práva týchto spoločenstiev; či už ich podriadil občianskym zákonom, alebo pozbavil právnej subjektivity, alebo obral o majetky. O tie majetky, na ktoré mala právo Cirkev, ďalej každý z členov týchto spoločenstiev, ako aj tí, ktorí ich určili na stanovený cieľ, a napokon tí, na ktorých úžitok a pozdvihnutie boli určené. Preto sa nemôžeme zdržať odsúdenia týchto vyvlastnení, takých nespravodlivých a škodlivých; a to tým viac, že sledujeme zakazovanie pokojných a mimoriadne užitočných katolíckych spoločenstiev, zatiaľ čo sa vo veľkom vyhlasuje právo na združovanie, v skutočnosti však toto právo sa veľkoryso prisudzuje ľuďom otvorene sprisahaným škodiť náboženstvu i štátu.

Robotníci kresťanského vierovyznania sa nesmú pridávať k protikresťanským odborom

44. Viac než kedykoľvek predtým vznikajú dnes najrozličnejšie spoločenstvá, zvlášť z radov robotníkov. U mnohých z nich tu nie je namieste skúmať pôvod, ciele a postupy. Je však všeobecne rozšíreným názorom, podloženým mnohými náznakmi, že zväčša v ich čele stoja ukrytí vodcovia a ich vedenie sa protiví kresťanskému duchu i všeobecnému dobru. A títo, vďaka monopolu zastupovania v jednotlivých podnikoch, nútia tých, čo sa k nim odmietajú pridať, draho za to pykať.

V takomto stave vecí kresťanom ostávajú len dve možnosti: buď sa pridružiť k spoločnostiam, ktoré sú pre náboženstvo nebezpečné, alebo si vytvoriť vlastné, a tak spojiť sily a rozhodne sa vzoprieť proti tomuto nespravodlivému a neprípustnému nátlaku. Ako teda môže váhať a nevybrať si túto druhú možnosť každý, kto nechce vystaviť nebezpečenstvu najvyššie dobro človeka?

Chvályhodní sú tí kňazi a laici, ktorí sa venujú sociálnemu apoštolátu

45. Pochvalu si zasluhujú najmä mnohí katolíci, ktorí, poznajúc požiadavky doby, vyvíjajú všetko úsilie, aby čestným spôsobom vylepšili situáciu robotníkov. Vzali do svojich rúk ich záujmy a skúmajú, ako zvýšiť blahobyt jednotlivcov i domácností; ako podľa spravodlivosti usporiadať vzťahy medzi robotníkmi a zamestnávateľmi; ako živiť a prehlbovať u jedných i druhých zmysel pre povinnosť a zachovávanie evanjeliových prikázaní. Tých prikázaní, ktoré chránia ducha od každého druhu extrémov, vedú ho k miernosti a i pri tej najväčšej rozličnosti osôb zachovávajú v občianskom spolunažívaní súlad. Sledujeme, že s týmto cieľom sa často konajú kongresy, pri ktorých vážené osobnosti si navzájom odovzdávajú svoje názory, spájajú svoje sily, konzultujú spolu tie najlepšie východiská. Iní sa usilujú vhodným spôsobom skĺbiť robotníkov do spoločností, pomáhajú im radami či financiami, zabezpečujú pre nich poctivú a výnosnú prácu. Odvahu a záštitu pripájajú aj biskupi a pod ich vedením svetský i rehoľný klérus horlivo sa stará o duchovné dobro členov týchto spoločností. Napokon nechýbajú ani majetní katolíci, ktorí, takmer sa stotožniac so záujmami robotníkov, nešetria výdavkami na zakladanie a mohutné rozširovanie združení, ktoré pomáhajú robotníkom nielen uspokojiť svojou prácou súčasné potreby, ale si aj pre budúcnosť zabezpečiť dôstojný a pokojný odpočinok.

Dobrodenia, ktorými tieto početné a také horlivé iniciatívy prispeli k spoločnému dobru, sú natoľko známe, že netreba o nich hovoriť. Odtiaľto čerpáme dôvody pre svoju nádej do budúcnosti; nech len tieto spoločnosti stále viac rozkvitajú a nech sú múdro riadené. Nech štát bráni tieto oprávnené občianske združenia, nech však nezasahuje do vnútra ich organizácie a poriadku. Pretože životodarný pohyb sa rodí na základe vnútorného princípu a vonkajšie zásahy ho zadúšajú.

Ciele a poriadok robotníckych odborov

46. Takáto múdra organizácia a poriadok sú bezpodmienečne nevyhnutné na zachovanie jednoty činnosti a smerovania. Ak občania majú, ako že skutočne majú, slobodné právo združovať sa do spoločností, musia tiež mať rovnaké právo vybrať si pre svoje spolunažívanie také usporiadanie, ktoré považujú za vyhovujúce svojmu cieľu. Aké má byť v jednotlivých svojich súčastiach, domnievame sa, že nie je možné stanoviť istými a jasnými predpismi, pretože to musí byť určené povahou každého národa, skúsenosťou a používaním, kvalitou a produktivitou prác, obchodným vývojom, ako aj inými okolnosťami, na ktoré sa obozretne musí prihliadať. V podstate možno stanoviť ako všeobecné a trvale platné pravidlo, že robotnícke združenia sa musia spravovať takým spôsobom, aby poskytovali tie najvhodnejšie a najpohotovejšie prostriedky na dosiahnutie cieľa, ktorý spočíva v tom, že každý z pridružených zo svojho členstva vyťaží ten najväčší možný vzrast fyzického, ekonomického i morálneho blahobytu.

Je zrejmé, že sa oplatí zamerať na náboženské a mravné zdokonaľovanie ako na hlavný cieľ a že na toto zdokonaľovanie treba usmerniť všetok sociálny poriadok. Inak by sa tieto združenia zvrhli na celkom inú povahu a neboli by oveľa výhodnejšie od tých, v ktorých sa na náboženstvo nijako neprihliada. Okrem toho čo by osožilo robotníkovi, keby v týchto spoločnostiach našiel prostriedky na dobré živobytie, ak duša z nedostatku svojej vlastnej obživy by bola vystavená nebezpečenstvu záhuby? „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?“37 Toto je podľa učenia Ježiša Krista vlastnosť, ktorá odlišuje kresťana od pohana: „Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania … (Vy) hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“38 Prevezmúc teda od Boha tento základný princíp, nech sa dáva veľký priestor náboženskému vzdelávaniu, aby každý poznal svoje povinnosti voči Bohu. Nech dobre vie, čo má veriť, dúfať a konať pre svoju spásu, a nech je dobre vyzbrojený proti súčasným omylom a zhubným pokušeniam. Robotník nech je vedený k úcte k Bohu a láske k zbožnosti a zvlášť k tomu, aby zasväcoval sviatočné dni. Nech sa naučí ctiť a milovať Cirkev, spoločnú matku všetkých; a podobne nech sa naučí zachovávať jej prikázania, pristupovať k sviatostiam, týmto božským prostriedkom ospravedlnenia a svätosti.

Usporiadať vzájomné vzťahy členov v odboroch

47. Stanovením náboženstva za základ stanov spoločností otvára sa cesta k usporiadaniu členských vzťahov na spokojnosť ich spolunažívania i na ich ekonomický prospech. Funkcie nech sa rozdelia primerane spoločným záujmom a v takom súlade, aby rozdielnosť nenarušovala jednotu. Je nanajvýš dôležité, aby tieto funkcie boli dobre rozdelené a jasne určené, aby nik z členov neostal poškodený. Spoločné imanie nech je spravované s ohľadom na celok tak, aby pomoc bola rozdeľovaná každému podľa potrieb; a práva i povinnosti vlastníkov nech sú zladené s právami a povinnosťami robotníkov. Keby sa stalo, že by sa jedni alebo druhí cítili poškodení, je žiaduce, aby v rámci vlastného spolku našli čestných a kompetentných ľudí, rozhodnutiam ktorých sa v zmysle stanov majú povinnosť podriadiť. Treba sa tiež postarať, aby robotníkovi nikdy nechýbala práca a aby boli zabezpečené fondy na pomoc každému nielen pri nečakaných a náhodných krízach v podnikoch, ale aj v prípadoch choroby, staroby a nešťastí.

Úloha kresťanských robotníckych združení a odborov

48. Keď sa dobrovoľne prijmú takéto stanovy, bude dostatočne postarané o hmotné i mravné blaho nižších tried. Katolícke spoločnosti budú mať nemalý vplyv na priaznivý chod samotnej občianskej spoločnosti. Na základe minulosti máme dosť dôvodov predvídať budúcnosť. Generácie ľudí totiž nasledujú jedna po druhej, ale stránky ich dejín sú si navzájom veľmi podobné, pretože udalosti sú riadené najvyššou prozreteľnosťou, ktorá obracia a usmerňuje ľudské osudy k tomu cieľu, čo si sama stanovila pri stvorení ľudskej rodiny.

Na počiatku Cirkvi potupovali kresťanov za to, že žili z almužny alebo z práce, ako to robila väčšina z nich. Avšak chudobní a slabí dokázali získať si sympatie bohatých a ochrannú ruku mocných. Bolo krásne vidieť ich činných, pracovitých, pokojamilovných, príkladne spravodlivých a jedinečne naplnených láskou. Pri pohľade na takýto život a správanie sa rozplynuli všetky predsudky, zmĺklo zlorečenie neprajníkov a lži zastaraných povier ustúpili kresťanskej pravde.

Výhody kresťanských robotníckych združení

49. V dnešných časoch je rozbúrená robotnícka otázka a na jej dobrom či zlom vyriešení má štát mimoriadny záujem. Kresťanskí robotníci prispejú k jej dobrému rozuzleniu, keď spojení v združeniach a pod múdrym vedením nastúpia tú cestu, po ktorej s veľkým úžitkom pre seba i pre spoločnosť kráčali ich predchodcovia. Napriek tomu, že sila predsudkov a vášní je u ľudí taká mocná, predsa však ak zloba svojvôle v nich celkom neuhasila zmysel pre poctivosť, nebudú môcť nepociťovať náklonnosť voči robotníkom, keď ich budú vidieť pracovitých, miernych a kladúcich poctivosť nad zisk a zmysel pre povinnosť nad všetko ostatné.

Z toho vyplynie ďalšia výhoda, a síce ponuka nádeje a ľahkosti pokánia pre tých robotníkov, ktorým chýba viera alebo život podľa viery. Títo väčšinou dobre chápu, že boli oklamaní falošnými nádejami, márnymi ilúziami. Cítia, že ziskuchtiví majitelia s nimi zaobchádzajú veľmi neľudským spôsobom a takmer ich nepovažujú za viac než to, čo svojou prácou vytvárajú; že v spoločnostiach, do ktorých sa dali nachytať, namiesto lásky a bratskej náklonnosti panujú vnútorné nezhody, tieto neoddeliteľné spoločníčky závistlivej a nedôverčivej chudoby. Takto zlomení na tele i na duchu, koľkí z nich by chceli striasť zo seba ťarchu takého ponižujúceho otroctva; avšak či už pre ľudské ohľady, alebo zo strachu pred biedou si netrúfajú. Takže netreba ani hovoriť, aký blahodarný úžitok by týmto všetkým mohli priniesť katolícke združenia, ak by im uľahčili napredovanie, pozvali váhajúcich do svojho lona a tým, ktorí prichádzajú k rozumu, ponúkli ochrannú ruku a pomoc.