Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud
a vláda rozumného muža je pevná.

Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci,
a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú.

Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud:
a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov.

Vláda nad zemou je v rukách Pána;
on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára.

V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí,
ale na správcovu osobu prenáša svoju česť.

Krivdu od blížneho nenos v pamäti,
ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!

Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí
a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.

Vláda prechádza z národa na národ
pre nespravodlivosti a neprávosti,
pre hanebné činy a rozličné podvody.

Nad lakomca niet väčšieho podliaka.
Prečo si pyšne počína prach a popol?

Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom,
lebo taký má aj svoju dušu na predaj
a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.

Každé vladárstvo má krátke bytie.
Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.

Kratší neduh vie lekár zamedziť.
Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.

Keď totiž človek zomrie,
dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.

Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,

lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa;
keďže počiatkom každého hriechu je pýcha,
kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov:
ona ho navždy rozvráti.

Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti
a zničil ich naveky.

Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov
a na ich miesto posadil pokorných.

Korene pyšných národov Boh suchom vypálil
a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.

Pán vyvracia krajiny národov
a ničí ich až po základy.

(Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou,
(ich obyvateľov) rozhádže
a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.

Boh zničil pamiatku po pyšných,
ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.

Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil,
ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom.

To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha;
ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy,
bude cti zbavené.

Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník:
a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.

Pre boháčov, oslávencov a chudobných
je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.

Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný,
ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.

Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu;
ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.

Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní
a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní;
no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.

Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu;
a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!

Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť,
ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.

Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu
a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.

Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši?
A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?

Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť
a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.

Koho však už v chudobe chvália,
o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne?
No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.