Dobre si uváž, ku komu máš byť dobrý!
1Ak niekomu dobre robíš, vedz, komu to robíš,
aby ti bol za tvoje dobro veľmi vďačný.
Rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu:
ak aj nie od neho, určite od Pána.
12,3
Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavične zmýšľa zlo
a nedáva almužnu.
Lebo Najvyšší nenávidí hriešnych,
ale má ľútosť nad kajúcnikmi.
Dávaj nábožnému, ale o hriešnika nestoj,
bezbožných a hriešnych stihne pomstou,
lebo ich uchováva na deň pomsty.
Dávaj iba dobrým, ale hriešnika sa neujmi!
6Dobre rob pokornému, ale nič nedaj spupnému:
zadrž mu dar chleba, aby ti za to nerobil násilie;
lebo za všetko tvoje dobro, čo si mu urobil,
dvojnásobným zlom sa ti odplatí.
Preto má Najvyšší hriešnika v nenávisti
a bezbožným dá pocítiť pomstu.
Chráň sa neúprimného priateľa!
8Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ,
ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí.
9
Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali;
až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom.
Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom,
lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť;
11
a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený,
zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho!
Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici,
aby sa azda nebral na tvoje miesto
a nezaujal tvoju stolicu;
nakoniec by si uznal moje slovo,
len aby ťa netrápila moja reč!
Ktože ľutuje zaklínača, ak ho štipol had,
a vôbec tých, ktorí majú do činenia s divými zvermi.
Tak (pochodí aj ten), čo ide s hriešnikom
a zaplieta sa do jeho hriechov.
Vytrvá s tebou na chvíľu;
ale ak padneš, už nevydrží pri tebe.
Nepriateľ vie byť sladký v slove,
no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy.
Nepriateľ roní slzy očami:
ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas.
Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého.
1818-19
Nepriateľ roní slzy očami,
ba predstiera pomoc, ale podráža ti nohy.
Pokyvuje hlavou, tlieska rukami,
šušká sem a tam a zmení sa mu tvár.