Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst
a netrápi ho zármutok nad hriechom.

Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok
a kto nestratil nádej úplne.

Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok
a načo potrebuje zlato závistník?

Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným
a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.

Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? –
Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.

Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí,
aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.

Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou,
nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.

Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko:
odvracia si tvár a opovrhuje (inými).

Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom,
nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.

Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom,
trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.

Synu, ak máš z čoho, dopraj si
a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.

Pamätaj, že smrť nebude meškať
a zákon podsvetia nie je ti zjavený;
zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.

Rob dobre priateľovi, kým neumrieš,
koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!

Nepripusť, aby ti unikol radostný deň;
a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.

Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah,
aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?

Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!

Prv ako skonáš, rob dobre, správne,
lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.

Každý človek – ako tráva – ostarie,
bude ako list na zelenom plodonosnom strome.

Jedny listy rašia, iné odpadávajú,
tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi:
jedna časť odumiera, iná sa rodí.

Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu
a s ním pôjde aj jeho tvorca.

Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny
a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.

Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti,
každý, kto rozjíma o jej záslužnosti
a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti;

kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách,
kto vtipom preniká do jej tajomstiev,
kto ide po nej, akoby ju stopoval,
a stavia sa na jej cesty,

hľadí jej do okien
a načúva pri jej dverách;

kto spočinie vedľa jej domu
a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl;
kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej,
aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,

ten stavia svojich synov pod jej záštitu
a sám spočinie pod jej ratolesťami,

v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom
a spočinie v jej sláve.