20,1b
O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa:
neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).
(Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,
3tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.
4O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť!
Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.
Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho:
no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.
Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať,
iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.
Múdry človek mlčí až do (príhodného) času:
ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.
Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému:
kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.
Nemúdremu slúži úspech za nešťastie,
ak niečo nájde, je mu to na škodu.
Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží:
a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.
Uponíženie je na slávu:
iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.
Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz,
ale zaplatí to sedemnásobne.
Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným:
no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.
Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh:
lebo jeho oči sú sedemnásobné.
Málo dáva, ale mnoho ti napočíta:
ak otvorí ústa, vrhá oheň.
Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť:
odporný je každý taký človek.
Pochabý nemá priateľa,
ani niet radosti z jeho bohatstva.
Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka;
ako často a ako veľmi sa mu smejú!
Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí:
ako potom to, čo ani nenáleží.
Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe:
tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.
Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka:
pochabí ju majú ustavične na ústach.
Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého:
lebo ju neprednesie v príhodný čas.
Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť,
ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
Niekto zmárni seba od hanby,
ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu:
teda zmárni sa z ľudského ohľadu.
Niekto urobí sľub priateľovi zo studu
a bez potreby má v ňom nepriateľa.
Ničomná potupa pre každého je luhať,
a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).
Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá:
i keď oboch čaká večná záhuba.
Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti,
ich hanba ostane s nimi bez prestania.
Aký úžitok prináša múdrosť
29Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť)
a rozumný nájde obľubu u veľmožov.
Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín;
kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého:
kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.
31
Odmeny a dary zaslepia oči sudcom,
sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.
Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad:
akýže je úžitok z obidvoch?
Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť,
ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.