O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa:
neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).

(Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,

tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.

O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť!
Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.

Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho:
no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.

Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať,
iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.

Múdry človek mlčí až do (príhodného) času:
ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.

Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému:
kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.

Nemúdremu slúži úspech za nešťastie,
ak niečo nájde, je mu to na škodu.

Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží:
a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.

Uponíženie je na slávu:
iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.

Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz,
ale zaplatí to sedemnásobne.

Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným:
no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.

Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh:
lebo jeho oči sú sedemnásobné.

Málo dáva, ale mnoho ti napočíta:
ak otvorí ústa, vrhá oheň.

Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť:
odporný je každý taký človek.

Pochabý nemá priateľa,
ani niet radosti z jeho bohatstva.

Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka;
ako často a ako veľmi sa mu smejú!

Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí:
ako potom to, čo ani nenáleží.

Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe:
tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.

Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka:
pochabí ju majú ustavične na ústach.

Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého:
lebo ju neprednesie v príhodný čas.

Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť,
ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.

Niekto zmárni seba od hanby,
ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu:
teda zmárni sa z ľudského ohľadu.

Niekto urobí sľub priateľovi zo studu
a bez potreby má v ňom nepriateľa.

Ničomná potupa pre každého je luhať,
a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).

Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá:
i keď oboch čaká večná záhuba.

Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti,
ich hanba ostane s nimi bez prestania.

Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť)
a rozumný nájde obľubu u veľmožov.

Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín;
kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého:
kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.

Odmeny a dary zaslepia oči sudcom,
sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.

Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad:
akýže je úžitok z obidvoch?

Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť,
ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.