Okrasou výšin je obloha;
krása neba poskytuje veľkolepý pohľad.

Slnko svojím zjavom pri východe hlása:
je to podivné teleso a dielo Najvyššieho.

Napoludnie rozpaľuje zem,
ktože môže obstáť pred jeho horúčosťou?
Akoby udržoval pec pre diela, čo potrebujú horúčavu.

Slnko trojnásobne vypaľuje vrchy,
pálčivé lúče vydychuje zo seba;
a ako žiari svojimi lúčmi, až oslepuje oči.

Veľký Pán je jeho stvoriteľom,
na jeho rozkaz urýchlene koná cestu.

Aj mesiac svieti na svoj čas.
Ukazuje čas a je večným znakom.

Od mesiaca je znamenie pre sviatočný deň
podľa svitu, ktorého ubúda po splne.

Mesačný čas dostal meno podľa jeho mena,
kým podivne narastie po svojom zániku.

Je odznakom pre tábor na výsosti,
keď sa skvele rozsvieti na nebeskej oblohe.

Krásou neba sú (aj) hviezdy jagavé,
nimi Pán na výsostiach osvecuje celý svet.

Na rozkaz Svätého sa postavia, (aby vypočuli) rozsudok,
a neklesajú (silou) na svojich strážnych miestach.

Pohliadni na dúhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril,
veľmi je utešená svojím leskom.

Svojím skvostným oblúkom sa vinie po nebi,
ruky Vznešeného ju rozopäli.

Svojím rozkazom urýchlene privádza sneh
a podobne rýchlo zosiela blesky podľa svojho súdu.

Okrem toho otvára zásobárne
a vyletujú (stadiaľ) mraky ako vtáky.

Vo svojej veľkosti ukladá mraky
a rozdrobia sa na kamene krupobitia.

Pri jeho zjave sa otriasajú vrchy
a keď sa mu páči, zaveje vietor od juhu.

Zvuk jeho hromobitia udrie o zem,
keď dujú od severu víchrice a smršte veterné.

Ako sa vták spúšťa na zosadnutie, tak rozsieva sneh,
ktorý poletuje dolu, ako keď sa usádzajú kobylky.

Jeho biely lesk obdivuje oko,
no nad jeho prívalom sa až srdce strachuje.

Mráz – ako soľ – posýpa zem,
a keď mrzne, akoby sa tvorili pichliače bodliaka.

Zaveje mrazivý vietor od severu
a z vody namrzne kryštál,
pokryje všetko, kde je viac vody,
a voda sa odeje akoby pancierom.

A zasa (horúčosť) strávi všetko na vrchoch a vypaľuje púšť,
akoby ohňom vypaľuje všetku zeleň.

Rýchlo prichádzajúce mraky prinesú všetkému osvieženie
a keď spadne rosa, zmierňuje horúčavu (a osviežuje).

Na jeho rozkaz umĺkne vietor,
stačí mu pomyslieť, aby sa utíšilo more;
Pán vysadil (more) ostrovmi.

Námorní plavci vedia rozprávať o nebezpečenstvách (na mori):
i keď iba počúvame o nich, tŕpneme.

Sú aj tam skvelé a podivné diela:
rozličné druhy zverov, zvierat a obludné plemeno.

Skrze (neho) dosiahne plavec bezpečne cieľ (cesty),
lebo jeho slovom bolo všetko usporiadané.

Mohli by sme premnoho hovoriť, no chybuje nám slovo,
koniec všetkých rečí nech je: On je vo všetkom prítomný.

Keď ho treba oslavovať, na čo sa zmôžeme?
Lebo on Všemohúci je väčší nad svoje diela.

Pocit hrôzy budí Pán, lebo veľmi veľký je,
a jeho moc je obdivuhodná.

Oslavujte Pána, koľko len vládzete,
on je ešte väčší,
lebo obdivuhodná je jeho velebnosť.

Dobrorečte Pánovi a zvelebujte ho podľa svojej schopnosti,
je väčší nad všetku chválu.

Pri jeho zvelebovaní vynaložte všetku svoju silu,
aby to nebolo nedostatočné,
ani tak ho nemôžete vystihnúť.

Ktože ho videl a môže o ňom rozprávať?
A kto ho môže zvelebovať takého, aký je od počiatku?

Mnohé veci, väčšie od toho, (čo poznáme), sú skryté,
lebo iba málo vidíme z jeho diel!

Všetko však urobil Pán
a udelil múdrosť tým, ktorí si počínali nábožne.