Chváliť ťa chcem, Pane, môj kráľ,
zvelebovať ťa chcem, Bože, môj spasiteľ.

Chválu chcem vzdávať tvojmu menu,
lebo si mi bol pomocníkom a ochrancom.

Telo si mi vyslobodil zo záhuby,
(zachránil si ma) z osídel zlostného jazyka,
od perí, čo falošne vedia hovoriť,
stal si sa mi pomocníkom proti tým, čo ma utláčajú.

Vyslobodil si ma podľa premnohého milosrdenstva svojho mena
od tých, čo revali proti mne, hotoví hrýzť ma.

Z rúk takých ľudí, ktorí mi číhali na život,
a z prehrozného súženia, čo ma obkľučovalo;

od dusivého ohňa, čo ma už uzavieral,
ale postaveného uprostred ohňa ma nespálil,

z hĺbky útrob podsvetia, od poškvrneného jazyka,
od falošných slov, zlého vladára a nespravodlivého jazyka.

Až do svojej smrti chcem zvelebovať Pána.

Život mám už veľmi blízko dolu v podsvetí.

Obkľúčili ma zovšadiaľ a nemal som pomocníka,
ohliadal som sa po ľudskej pomoci, ale nebolo nikoho.

Pane, rozpomenul som sa na tvoje milosrdenstvo,
na to všetko, čo si pôsobil od večnosti.

Lebo ty, Pane, ochraňuješ všetkých, ktorí sa spoliehajú na teba,
a vyslobodzuješ ich z moci národov.

Vysoko nad zemou stanovil si mi príbytok
a prosil som, aby ma pominula smrť.

Vzýval som Pána, otca, môjho pána,
aby ma neopustil, keď mi nadíde deň súženia,
ani ma nenechal bez pomoci, keď príde chvíľa násilníkov.

Ustavične chcem vychvaľovať tvoje meno
a vychvaľovať ho budem vyznávaním;
a moja prosba nájde vypočutie.

Lebo si ma vyslobodil zo záhuby
a vytrhol si ma, keď prišlo na mňa zlo.

Preto ťa chcem oslavovať a chválu ti vzdávať
a zvelebovať meno Pánovo.

Kým som bol mladý, prv, ako som sa dal cestovať,
prosil som hlasitou modlitbou za múdrosť.

Pred (samým) chrámom som si ju vrúcne žiadal,
až do svojho posledného dychu ju budem hľadať:
a vykvitla mi ako predčasné hrozno.

Zaradovalo sa mi nad tým srdce:
moja noha kráčala priamou cestou,
od mladosti som šiel po jej šľapajach.

Len trochu som si naklonil ucho a prijal som ju.

Mnoho múdrosti som našiel pre seba
a veľký pokrok som urobil jej pomocou.

Chváliť budem toho, kto mi dáva múdrosť.

Rozhodol som sa, že ju budem (všade) uplatňovať.
Pilne som robil, čo je dobré, a nezahanbí ma to.

Moja duša až zápasila o ňu,
keď som ju konal, stal som sa pevným.

Svoje ruky som vystieral k výšinám
a žalostil som, že ju (mnohí) nepoznajú.

Svoju dušu som k nej upriamil
a našiel som ju, keď som začal poznávať.

Spolu s ňou som nadobudol od počiatku rozvahu,
a preto ju už nikdy neopustím.

Vo svojich útrobách som cítil nepokoj, aby som ju hľadal,
preto som si ju zaopatril ako vzácny poklad.

Za odmenu mi Pán dal jazyk, ním ho chcem vychvaľovať.

Neučení, poďte ku mne a zhromažďujte sa v mojej škole.

Prečo meškáte? Akú námietku máte proti nej? –
Veď vaše duše veľmi smädia!

Otvoril som ústa a prehovoril som:
Zadovážte si ju aj bez peňazí!

Svoju šiju vložte do jarma,
vaša myseľ nech prijme poučenie,
je nablízku, takže ju nájdete.

Na vlastné oči vidíte, že som sa málo namáhal,
no našiel som pre seba mnoho pokoja.

Prijmite poučenie, ktoré má hodnotu za veľké množstvo striebra;
a zlata v nej bohato nájdete.

Nech sa veselí vaša duša z jeho milosrdenstva,
ani nedôjdete zahanbenia, ak jeho chválite.

Konajte si načas prácu
a dá vám vašu odmenu na svoj čas.