Tóbiho modlitba. – 1So zarmútenou dušou som vzdychal a plakal. A vzlykavo som sa začal modliť:
„Pane, ty si spravodlivý
a spravodlivé sú všetky tvoje skutky.
Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda;
ty súdiš celý svet.
Teraz si, Pane, spomeň na mňa a zhliadni na mňa!
Netrestaj ma za moje hriechy,
ani za hriechy a nedbalosť mojich otcov,
ktorými sme sa previnili proti tebe,
lebo sme neposlúchali tvoje prikázania.
Preto si nás vydal za korisť, do zajatia a na smrť,
aby sme boli na posmech, ohováranie a potupu u všetkých národov,
medzi ktoré si nás rozohnal.
Aj teraz sú správne všetky tvoje súdy,
keď ma tresceš za moje hriechy a za hriechy mojich otcov,
lebo sme nezachovávali tvoje prikázania
a nekráčali sme po ceste tvojej pravdy.
3,6Urob teda teraz so mnou, ako sa ti páči;
a rozkáž odňať môj život,
aby som odišiel z povrchu zeme a obrátil sa na prach.
Je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť,
lebo som musel počúvať nepravdivé výčitky
a je mi veľmi smutno.
Rozkáž, Pane, nech ma opustí táto tieseň;
prepusť ma do večného príbytku
a neodvracaj odo mňa svoju tvár, Pane!
Lepšie je pre mňa zomrieť,
ako skusovať takú veľkú tieseň vo svojom živote
a počúvať také potupné výčitky.“
Utrpenie a modlitba Sáry. –
7V ten istý deň aj Sára, dcéra Raguela, čo býval v médskom meste Ekbatany, počula od jednej slúžky svojho otca potupné výčitky.
88Bola totiž vydatá za siedmich mužov a zloduch Asmodej ich zabil prv, než k nej vošli ako k manželke. Slúžka jej povedala: „Ty hrdúsiš svojich mužov! Vydala si sa už za siedmich mužov a ani s jedným si neokúsila šťastie.
9Prečo s nami tak tvrdo zaobchádzaš? Preto, že ti zomreli mužovia? Choď za nimi! Nech už nikdy nevidíme z teba ani syna ani dcéru!“
10V ten deň Sára veľmi zosmutnela a plakala. Vyšla do hornej izby svojho otca a chcela sa obesiť. No potom sa zamyslela a povedala si: „To by potupovali môjho otca a hovorili by: »Mal si jedinú milovanú dcéru, a ona sa ti z nešťastia obesila.« A tak by som zarmútila svojho starého otca a priviedla by som ho do hrobu. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem úpenlivo prosiť Pána, aby som zomrela a nemusela už počúvať hanebné výčitky v tomto živote.“
11V tej chvíli vystrela ruky k obloku a modlila sa:
„Zvelebený si, Pane, milosrdný Bože,
a zvelebené je tvoje sväté a vznešené meno naveky.
Nech ťa velebia všetky tvoje diela naveky.
A teraz, Pane, obraciam svoju tvár a svoje oči k tebe.
1313Rozkáž, aby som odišla z povrchu zeme
a nemusela už počúvať hanebné výčitky.
Ty vieš, Pane, že som čistá od akejkoľvek nečistoty s mužom
15a nepoškvrnila som svoje meno
ani meno môjho otca v krajine zajatia.
Som jediná dcéra svojho otca.
On nemá syna, ktorý by zaujal jeho dedičstvo,
a nemá ani brata ani blízkeho príbuzného,
aby som sa mohla stať jeho manželkou.
Už mi zomrelo sedem mužov:
načo mám ešte žiť?!
Ale ak nechceš, aby som zomrela,
zhliadni na mňa, Pane, a zmiluj sa nado mnou,
aby som už viac nemusela počúvať potupné výčitky.“
Vypočutie Tóbiho a Sárinej modlitby. – 16V tej istej chvíli bola vypočutá modlitba obidvoch pred Božou velebou 17a bol poslaný Rafael uzdraviť obidvoch: Tóbimu odstrániť beľmo z očí, aby očami videl Božie svetlo, a Raguelovu dcéru Sáru dať Tóbiho synovi Tobiášovi za manželku a oslobodiť ju od zloducha Asmodeja. Veď podľa práva patrila Tobiášovi, a nie tým všetkým, čo si ju chceli vziať. V tú istú chvíľu sa Tóbi vrátil z nádvoria do svojho domu a Raguelova dcéra Sára zostúpila z hornej izby.