110. Synodálni otcovia zdôrazňovali dôležitosť napomáhať medzi kultúrnymi činiteľmi primerané poznanie Biblie, a to aj v sekularizovaných prostrediach a medzi neveriacimi.356
Veď vo Svätom písme sú obsiahnuté antropologické a filozofické hodnoty, ktoré pozitívne ovplyvnili celé ľudstvo.357
Treba plne doceniť zmysel Biblie ako veľkého kódexu kultúr.
111. Osobitným prostredím na stretnutie sa s Božím slovom a kultúrami je škola a univerzita. Pastieri nech sa osobitne starajú o tieto prostredia, napomáhajú hlboké poznanie Biblie, aby bolo možné čerpať z nej aj dnes plodné kultúrne aplikácie. Študijné centrá, podporované katolíckymi inštitúciami, poskytujú originálny prínos do povznášania kultúry a vzdelanosti, čo treba s uznaním oceniť. Okrem toho sa pritom nemá zanedbávať vyučovanie náboženstva a dôkladne naň formovať vyučujúcich. V mnohých prípadoch je to pre študentov jediná príležitosť dostať sa do kontaktu s posolstvom viery. Dobré je, ak sa v rámci tohto vyučovania napomáha poznanie Svätého písma, aby sa tak prekonali staré i nové predsudky a umožnilo sa poznanie jeho pravdy.358
112. Vzťah medzi Božím slovom a kultúrou našiel svoje vyjadrenie v dielach z mnohých oblastí, najmä vo svete umenia. Preto veľká tradícia Východu i Západu si vždy vážila umelecké prejavy inšpirované Svätým písmom, ako je napríklad figurálne umenie a architektúra, literatúra a hudba. Myslím aj na starobylý jazyk, ktorým hovoria ikony a ktorý sa z východnej tradície postupne šíri do celého sveta. Celá Cirkev spolu so synodálnymi otcami vyjadruje uznanie, úctu a obdiv všetkým umelcom „zamilovaným do krásy“, ktorí sa nechali inšpirovať posvätnými textami. Práve oni prispeli k výzdobe našich kostolov, k sláveniu našej viery, k obohateniu našej liturgie a súčasne mnohí z nich napomáhali, aby bolo nejakým spôsobom možné v priestore a čase vnímať neviditeľné a večné skutočnosti.359
Vyzývam kompetentné organizmy, aby sa v Cirkvi poskytovala umelcom solídna formácia vzhľadom na Sväté písmo vo svetle živej Tradície Cirkvi a jej Magistéria.
113. So vzťahom Božieho slova a kultúr sa nevyhnutne spája aj význam inteligentného a vnímavého využitia starých i nových spoločenských komunikačných prostriedkov. Synodálni otcovia odporúčajú patrične sa zoznámiť s týmito prostriedkami vzhľadom na ich rýchly rozvoj i rôzne roviny interakcie a investovať viac energie do získavania kompetencie v rôznych sektoroch, najmä v takzvaných new media, ako je napríklad internet. Vo svete spoločenských komunikačných prostriedkov je Cirkev už významne zastúpená a Učiteľský úrad Cirkvi sa tiež už viac ráz vyjadril na túto tému, počnúc Druhým vatikánskym koncilom.360
Osvojiť si nové metódy na odovzdávanie evanjeliového posolstva je súčasťou evanjelizačného úsilia veriacich. Dnešné komunikačné prostriedky vytvárajú sieť, ktorá obopína celý svet, a tak nový význam nadobúda aj Kristova výzva:
„Čo som vám hovoril vo tme, hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech“ (Mt 10, 27). Hlas Božieho slova musí okrem tlačenej podoby zaznievať aj pomocou ostatných foriem komunikácie.361
Preto chcem spolu so synodálnymi otcami poďakovať katolíkom, ktorí sa kompetentne a významne zapojili do sveta médií, a povzbudzujem ich do ďalšieho, ešte širšieho a kvalifikovaného nasadenia.362
Medzi novými formami masovej komunikácie dnes treba priznať rastúcu úlohu internetu. V tomto novom fóre má tiež zaznievať evanjelium, ale s vedomím, že virtuálny svet nikdy nebude môcť nahradiť reálny svet. Virtualitu, ktorú ponúkajú new media, bude môcť využiť evanjelizácia na vytváranie zmysluplných vzťahov len vtedy, ak sa dosiahne osobný kontakt, ktorý zostáva nenahraditeľný. Vo svete internetu, ktorý umožňuje, aby sa miliardy obrazov objavili na miliónoch obrazoviek na celom svete, sa musí objaviť tvár Krista a musí byť počuť jeho hlas, lebo „ak tu nie je miesto pre Krista, nie je tu miesto ani pre človeka“.363
114. Tajomstvo vtelenia nám ukazuje, že Boh sa na jednej strane vždy zjavuje v konkrétnych dejinách a prijíma kultúrne kódexy, ktoré sú do nich vpísané, a na druhej strane sa samotné Slovo môže a má odovzdávať v rozličných kultúrach, ktoré premieňa zvnútra prostredníctvom toho, čo Pavol VI. nazýval evanjelizácia kultúr.364
Božie slovo, ako napokon celá kresťanská viera, tak vyjadruje svoj hlboko medzikultúrny charakter, ktorý je schopný stretnúť sa a umožniť stretnutie rozličných kultúr.365
V tomto kontexte možno pochopiť aj hodnotu inkulturácie evanjelia.366
Cirkev je pevne presvedčená o vnútornej schopnosti Božieho slova dosiahnuť všetkých ľudí v tom kultúrnom kontexte, v ktorom žijú: „Toto presvedčenie pochádza zo samotnej Biblie, ktorá počnúc Knihou Genezis má univerzálne zameranie (porov. Gn 1, 27 – 28), uchováva si ho v požehnaní prisľúbenom všetkým národom vďaka Abrahámovi a jeho potomstvu (porov. Gn 12, 3; 18, 18) a definitívne ho potvrdzuje, keď rozširuje kresťanskú evanjelizáciu na všetky národy.“367
Inkulturáciu si preto neslobodno zamieňať s procesmi povrchného prispôsobenia ani so synkretistickým zmiešavaním, ktoré riedi originalitu evanjelia v snahe urobiť ho ľahšie prijateľným.368
Autentickou paradigmou inkulturácie je samotné vtelenie Slova: „Akulturácia alebo inkulturácia bude skutočne obrazom vtelenia Slova, keď kultúra, premenená a obrodená evanjeliom, vytvorí vo svojej vlastnej tradícii pôvodné výrazy kresťanského života, slávenia a myslenia“369
a zvnútra prekvasí miestnu kultúru tým, že zhodnotí semina Verbi a všetko pozitívne, čo je v nich prítomné, a otvorí ich evanjeliovým hodnotám.370