Aby naša radosť bola úplná

2. Predovšetkým by som chcel poukázať na krásu a pôvab nového stretnutia sa s Pánom Ježišom, ktoré sme zakúšali v dňoch synodálnych zasadaní. Preto sa v mene otcov obraciam na všetkých veriacich slovami svätého Jána z jeho prvého listu: „zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Veď my máme spoločenstvo s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom“ (1 Jn 1, 2 – 3). Apoštol hovorí o počutí, videní, dotýkaní sa a kontemplovaní (porov. 1 Jn 1, 1) Slova života, pretože v Kristovi sa nám zjavil sám život. My, čo sme boli povolaní do spoločenstva s Bohom a medzi sebou navzájom, sa musíme stať aj hlásateľmi tohto daru. V tejto kerygmatickej perspektíve bolo synodálne zasadanie pre Cirkev a svet svedectvom toho, aké krásne je stretnutie s Božím Slovom v cirkevnom spoločenstve. Preto povzbudzujem všetkých veriacich, aby opäť objavili osobné a komunitárne stretnutie s Kristom, Slovom života, ktoré sa stalo viditeľným, a aby sa stali jeho hlásateľmi, žeby sa dar božského života a spoločenstva čoraz viac šíril do celého sveta. Veď môcť mať účasť na živote Boha, ktorý je Trojicou Lásky, znamená dosiahnuť plnú radosť (porov. 1 Jn 1, 4). Zvestovať radosť, prameniacu zo stretnutia s osobou Krista, s Božím Slovom prítomným medzi nami, je darom a nenahraditeľným poslaním Cirkvi. Vo svete, ktorý Boha často vníma ako niekoho zbytočného alebo cudzieho, spolu s Petrom vyznávame, že len on má „slová večného života“ (Jn 6, 68). Neexistuje naliehavejšia priorita, ako je táto: znovu otvoriť dnešnému človeku prístup k Bohu, k Bohu, ktorý hovorí a dáva nám svoju lásku, aby sme mali život v hojnosti (porov. Jn 10, 10).

Od „Dei Verbum“ k synode o Božom slove

3. Sme si vedomí, že 12. riadnym generálnym zasadaním Synody biskupov o Božom slove sme otvorili tému, ktorá je v istom zmysle jadrom kresťanského života a súvisí s predchádzajúcim synodálnym zasadaním o Eucharistii ako zdroji a vrchole života a poslania Cirkvi. Cirkev sa totiž zakladá na Božom slove, z neho sa rodí a žije.2 Cez celé stáročia jej dejín v ňom Boží ľud vždy nachádzal svoju silu a aj dnes cirkevné spoločenstvo žije z počúvania, slávenia a zo štúdia Božieho slova. Treba uznať, že v posledných desaťročiach cirkevného života vzrástla vnímavosť na túto tému, zvlášť vzhľadom na kresťanské Zjavenie, na živú Tradíciu a na Sväté písmo. Počnúc pontifikátom pápeža Leva XIII. možno povedať, že vzrastá počet vyjadrení, ktoré si viac uvedomujú dôležitosť Božieho slova a biblických štúdií v živote Cirkvi.3 To vyvrcholilo na Druhom vatikánskom koncile uverejnením dogmatickej konštitúcie o Božom zjavení Dei Verbum. Tento dokument predstavuje míľnik na ceste života Cirkvi: „Synodálni otcovia… s vďakou uznávajú veľké dobrodenie, ktoré tento dokument priniesol pre život Cirkvi na rovine exegetickej, teologickej, duchovnej, pastoračnej a ekumenickej.“4 Osobitne sa v týchto rokoch rozvíjalo povedomie „trojičného a historicko-spásonosného horizontu Zjavenia“.5 Ježiš Kristus v ňom žiari ako „prostredník a zároveň plnosť celého Zjavenia“.6 Cirkev neprestajne vyznáva, že on v každej generácii „celou svojou prítomnosťou a svojím zjavom, slovami a skutkami, znameniami a zázrakmi, najmä však svojou smrťou a slávnym zmŕtvychvstaním, a napokon zoslaním Ducha pravdy uskutočňuje a tým aj završuje Zjavenie a potvrdzuje ho Božím svedectvom, totiž že Boh je medzi nami, aby nás oslobodil z tmy hriechu a smrti a aby nás vzkriesil pre večný život“.7 Všetkým sú dobre známe impulzy, ktoré konštitúcia Dei Verbum priniesla pre znovuobjavenie Božieho slova v živote Cirkvi, pre teologickú reflexiu o božskom Zjavení a pre štúdium Svätého písma. Početné boli aj vyhlásenia cirkevného Magistéria na tieto témy v priebehu posledných štyridsiatich rokov.8 Cirkev vo vedomí kontinuity svojej cesty pod vedením Ducha Svätého sa touto synodou cítila povolaná viac prehĺbiť tému Božieho slova. Chcela ňou jednak overiť uskutočňovanie koncilových usmernení, ako aj čeliť novým výzvam, ktoré naša doba kladie tým, čo veria v Krista.

Biskupská synoda o Božom slove

4. Na 12. riadnom generálnom synodálnom zasadaní sa pastieri, pochádzajúci z celého sveta, zjednotili okolo Božieho slova a do stredu zhromaždenia symbolicky umiestnili text Biblie, aby znova objavovali to, čo sme uprostred každodennosti náchylní považovať za samozrejmosť: skutočnosť, že Boh hovorí a odpovedá na naše otázky.9 Spoločne sme počúvali Pánovo slovo a slávili ho. Navzájom sme si rozprávali o tom, ako Pán pôsobí, a delili sa o svoje nádeje a starosti. To všetko nám umožnilo uvedomiť si, že vzťah k Božiemu slovu môžeme prehlbovať len v rámci „my“ Cirkvi vo vzájomnom počúvaní sa a prijatí. Odtiaľto pramení vďačnosť za svedectvá o cirkevnom živote v rôznych častiach sveta, ktoré vyšli najavo pri rôznych vystúpeniach v aule. Pôsobivé bolo aj počúvať bratských delegátov, ktorí prijali pozvanie zúčastniť sa na tomto synodálnom stretnutí. Osobitne myslím na meditáciu, ktorú nám predniesol ekumenický patriarcha Konštantínopola Jeho Svätosť Bartolomej I. a ktorú synodálni otcovia hlboko ocenili.10 Okrem toho biskupská synoda prvý raz pozvala aj rabína, aby nám odovzdal vzácne svedectvo o židovských posvätných textoch Písma, ktoré sú súčasťou aj nášho Svätého písma.11

Tak sme mohli s radosťou a vďakou konštatovať, že „v Cirkvi sú aj dnes Turíce – teda že hovorí mnohými jazykmi, a to nielen vo vonkajšom zmysle tým, že sú v nej zastúpené všetky veľké jazyky sveta, ale ešte oveľa viac v hlbšom zmysle: sú v nej prítomné rozmanité spôsoby skúsenosti Boha i sveta a bohatstvo kultúr. Len tak sa v plnosti ukazuje šírka ľudskej existencie a na jej základe aj šírka Božieho slova“.12 Okrem toho sme mohli konštatovať, že Turíce ešte len prebiehajú a mnohé národy stále čakajú, že sa im bude ohlasovať Božie slovo vo vlastnom jazyku a vo vlastnej kultúre.

Ako nepripomenúť, že nás počas celej synody sprevádzalo svedectvo apoštola Pavla! Bolo totiž prozreteľné, že 12. riadne generálne zasadanie sa konalo práve v rámci roka venovaného veľkej osobnosti apoštola národov pri príležitosti dvojtisíceho výročia jeho narodenia. Celý jeho život bol poznačený horlivosťou za šírenie Božieho slova. V našich srdciach nemožno ignorovať jeho prenikavé slová o poslaní zvestovať Božie slovo: „Všetko robím pre evanjelium“ (1 Kor 9, 23); a ako píše v Liste Rimanom, „ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí“ (Rim 1, 16). Keď uvažujeme o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi, nemôžeme vynechať svätého Pavla a jeho život, ktorý zasvätil ohlasovaniu Kristovej spásy všetkým národom.