f) Biblicky inšpirovaný liturgický spev

70. Vzhľadom na zdôraznenie hodnoty Božieho slova počas liturgického slávenia treba pamätať aj na spev vo chvíľach, ktoré stanovuje vlastný obrad. Treba uprednostňovať spevy, ktoré majú jasne biblickú inšpiráciu a prostredníctvom harmonického súladu slov i hudby vedia vyjadriť krásu Božieho slova. V tomto zmysle je dobré doceniť tie piesne, ktoré nám odovzdala cirkevná tradícia a ktoré rešpektujú toto kritérium. Osobitne myslím na dôležitosť gregoriánskeho spevu.246

g) Zvláštna pozornosť nevidiacim a nepočujúcim

71. V tomto kontexte by som tiež rád pripomenul, že synoda odporúčala venovať osobitnú pozornosť tým, čo z dôvodov svojho zdravotného stavu majú problém aktívne sa zúčastňovať na liturgii, ako napríklad nevidiaci a nepočujúci. Povzbudzujem kresťanské spoločenstvá, aby, nakoľko je to možné, zabezpečili potrebné prostriedky, ktorými by sa vyšlo v ústrety bratom a sestrám trpiacim týmito ťažkosťami, aby aj oni mali možnosť mať živý kontakt s Pánovým slovom.247

Stretnutie s Božím slovom vo Svätom písme

72. Tak ako je pravda, že liturgia je privilegovaným miestom na hlásanie, počúvanie a slávenie Božieho slova, rovnako platí, že toto stretnutie treba pripravovať aj v srdciach veriacich a najmä že oni sami by ho mali v sebe prehlbovať a asimilovať. Kresťanský život totiž podstatne charakterizuje stretnutie s Ježišom Kristom, ktorý nás volá, aby sme ho nasledovali. Biskupská synoda preto niekoľko ráz zdôraznila význam pastorácie v kresťanských spoločenstvách, ktoré sú vlastným prostredím osobnej i komunitárnej cesty, ktorou treba prechádzať vo vzťahu k Božiemu slovu, aby sa stalo skutočne základom duchovného života. Spolu so synodálnymi otcami vyjadrujem vrúcnu túžbu, aby vypukla „nová jar väčšej lásky k Svätému písmu zo strany všetkých členov Božieho ľudu, aby sa tak jeho čítaním, preniknutým modlitbou a vierou, súčasne prehĺbil vzťah k samotnej Ježišovej osobe“.248

V dejinách Cirkvi nechýbajú odporúčania svätých o potrebe poznať Písmo, aby bolo možné rásť v Kristovej láske. Zvlášť evidentnou je táto črta u cirkevných otcov. Svätý Hieronym, veľký „milovník“ Božieho slova, sa pýtal: „Ako by bolo možné žiť bez poznania Písma, cez ktoré sa učíme poznať samotného Krista, ktorý je životom veriacich?!“249 Dobre si uvedomoval, že Biblia je nástroj, „ktorým Boh denne hovorí k veriacim“.250 Urodzenej Rimanke Lete takto radí vo výchove dcéry: „Zaisti, aby denne študovala nejaký úryvok Písma… Po modlitbe nech nasleduje čítanie a po čítaní modlitba. … Viac než šperky a hodvábne šaty nech miluje božské Písma.“251 Aj pre nás platí, čo ten istý svätý Hieronym napísal kňazovi Nepotiánovi: „Veľmi často čítaj sväté Písma; ba neodkladaj svätú knihu nikdy z rúk. Tu sa nauč to, čo máš vyučovať.“252 Podľa príkladu veľkého svätca, ktorý zasvätil štúdiu Biblie celý svoj život a Cirkvi daroval jej latinský preklad, takzvanú Vulgátu, a podľa príkladu všetkých svätých, ktorí postavili do stredu svojho duchovného života stretnutie s Kristom, obnovme sa v našom úsilí prehlbovať slovo, ktoré Boh daroval Cirkvi. Tak budeme môcť dosiahnuť „vysokú úroveň bežného kresťanského života“,253 ktorý sa ustavične sýti počúvaním Božieho slova, ako to vrúcne odporúčal Ján Pavol II. na začiatku tretieho kresťanského tisícročia.

Biblická animácia pastoračnej činnosti

73. V tejto línii synoda vyzvala na zvláštne pastoračné nasadenie, aby vyniklo ústredné miesto Svätého písma v cirkevnom živote, a odporúčala „podporovať biblickú pastoráciu, nie však v protiklade s inými formami pastorácie, ale ako biblickú animáciu celej pastorácie“.254 To neznamená pridať navyše nejaké stretnutie vo farnosti alebo v diecéze, ale zabezpečiť, aby v bežných aktivitách kresťanských spoločenstiev, vo farnostiach, v združeniach a hnutiach bolo skutočne stredobodom osobné stretnutie s Kristom, ktorý sa nám odovzdáva vo svojom slove. V tomto zmysle, pretože „neznalosť Písem je neznalosťou Krista“,255 biblická animácia celej pravidelnej i mimoriadnej pastorácie bude viesť k väčšiemu poznaniu osoby Krista, zjavovateľa Otca a plnosť Božieho zjavenia.

Vyzývam preto pastierov a veriacich, aby si uvedomovali dôležitosť tejto animácie. Bude to zároveň najlepší spôsob, ako čeliť niektorým pastoračným problémom, ktoré sa vynorili počas synodálnych zasadaní, napríklad expanzia siekt, ktoré šíria znetvorené a účelové výklady Svätého písma. Tam, kde veriaci nie sú formovaní k poznaniu Biblie podľa viery v prúde jej živej Tradície, v skutočnosti sa ponecháva pastoračné prázdno, v ktorom sekty naozaj môžu nájsť pôdu, do ktorej zapustia svoje korene. Preto treba zabezpečiť aj primeranú prípravu kňazov a laikov, ktorí budú môcť učiť Boží ľud pravému prístupu k Písmam.

Okrem toho, ako to bolo zdôraznené počas synodálnych prác, je dobré, keď sa v pastoračnej činnosti napomáha šírenie malých spoločenstiev, „utváraných z rodín či zakorenených vo farnosti, alebo viazaných na rôzne cirkevné hnutia alebo nové spoločenstvá“,256 a rozvíja sa v nich formácia, modlitba a poznanie Biblie podľa viery Cirkvi.

Biblická dimenzia katechézy

74. Dôležitým momentom pastoračnej animácie Cirkvi, v ktorej možno múdro odhaľovať ústredné miesto Božieho slova, je katechéza, ktorú v jej rozličných formách a etapách musí stále sprevádzať Božie slovo. Stretnutie emauzských učeníkov s Ježišom, ktoré opisuje evanjelista Lukáš (porov. Lk 24, 13 – 35), v istom zmysle predstavuje model katechézy, ktorej stredobodom je „vysvetľovanie Písem“, ktoré je schopný dať len Kristus (porov. Lk 24, 27 – 28) tým, že na sebe samom ukazuje ich naplnenie.257 Takýmto spôsobom sa rodí nádej, silnejšia než akákoľvek prehra, ktorá z týchto učeníkov robí presvedčených a dôveryhodných svedkov Zmŕtvychvstalého.

Vo Všeobecnom direktóriu pre katechézu nachádzame hodnotné smernice, ako biblicky animovať katechézu, a vrelo ich odporúčam.258 Pri tejto príležitosti by som rád zdôraznil najmä to, že katechéza sa „má nechať preniknúť biblickým myslením, biblickým duchom a biblickými postojmi pomocou usilovného kontaktu s týmito textami; znamená to však aj pamätať, že katechéza bude tým bohatšia a účinnejšia, čím viac bude čítať texty s porozumením a so srdcom Cirkvi“259 a o čo viac sa bude inšpirovať dvojtisícročnou reflexiou a životom samotnej Cirkvi. Potrebné je teda povzbudzovať, aby sa poznávali postavy, udalosti a vyjadrenia posvätného textu. Na to môže slúžiť aj rozumné memorovanie niektorých biblických úryvkov, ktoré výrečne vyjadrujú kresťanské tajomstvá. Katechizačná činnosť v sebe vždy zahŕňa používanie Písma vo viere a v Tradícii Cirkvi, aby tak boli tieto slová vnímané ako živé, ako je aj dnes Kristus živý tam, kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v jeho mene (porov. Mt 18, 20). Živým spôsobom musí približovať dejiny spásy a obsah viery Cirkvi, aby každý veriaci spoznal, že do týchto dejín patria aj jeho vlastné životné osudy.

V tejto perspektíve je dôležité zdôrazniť vzťah medzi Svätým písmom a Katechizmom Katolíckej cirkvi, ako to potvrdzuje aj Všeobecné direktórium pre katechézu: „Sväté písmo totiž, ako ‚slovo Božie… napísané z vnuknutia Ducha Svätého‘, a Katechizmus Katolíckej cirkvi, ako dôležité aktuálne vyjadrenie živej Tradície Cirkvi a bezpečná norma na vyučovanie vo viere, sú tu na to, aby každé svojím spôsobom a podľa vlastnej autority robili katechézu plodnou.“260