75. Na dosiahnutie väčšmi biblického charakteru celej pastorácie Cirkvi, ako si to priala synoda, je nevyhnutne potrebná primeraná formácia kresťanov a najmä katechétov. V tomto smere treba venovať pozornosť biblickému apoštolátu, ktorý je veľmi vhodnou metódou na dosiahnutie tohto cieľa, ako to dokazuje cirkevná skúsenosť. Okrem toho synodálni otcovia odporúčali, aby sa, nakoľko je to možné, využitím už existujúcich akademických štruktúr vytvorili základné formačné centrá pre laikov a misionárov, v ktorých by sa učili chápať, žiť a ohlasovať Božie slovo. Tam, kde sa to ukazuje potrebné, nech sa zakladajú špecializované inštitúty biblických štúdií, aby exegéti mohli mať solídne teologické porozumenie a vnímavosť pre kontexty svojho poslania.261
76. Medzi rozmanitými iniciatívami, ktoré možno prijať, synoda navrhuje, aby sa na zhromaždeniach na diecéznej, národnej či medzinárodnej úrovni kládol väčší dôraz na dôležitosť Božieho slova, jeho počúvania a čítania Biblie v duchu viery a rozjímania. Preto v rámci národných a medzinárodných eucharistických kongresov, svetových dní mládeže a iných stretnutí možno nájsť väčší priestor na slávenie Božieho slova a na chvíle formácie biblického charakteru.262
77. Keď synoda zdôrazňovala vnútornú požiadavku viery na prehĺbenie vzťahu s Kristom, Božím slovom medzi nami, chcela poukázať aj na to, že toto Slovo volá každého osobným spôsobom. Zjavuje tak, že samotný život je povolaním vo vzťahu k Bohu. To znamená, že čím viac sa prehlbuje náš osobný vzťah s Pánom Ježišom, tým viac si uvedomujeme, že nás volá na svätosť cestou definitívnych rozhodnutí, ktorými svojím životom odpovedáme na jeho lásku a prijímame úlohy a služby na budovanie Cirkvi. V tomto horizonte možno chápať výzvy, ktoré synoda adresovala všetkým kresťanom, aby ako pokrstení, a teda aj povolaní žiť podľa rozličných životných stavov prehĺbili svoj vzťah k Božiemu slovu. Tu sa dotýkame jedného z nosných bodov náuky Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý zdôraznil povolanie všetkých veriacich na svätosť, každého podľa jeho vlastného životného stavu.263
Naše povolanie na svätosť nachádzame práve vo Svätom písme: „Buďte svätí, lebo aj ja som svätý“ (Lv 11, 44; 19, 2; 20, 7). Svätý Pavol potom poukazuje na jeho kristologický základ: „ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske“ (Ef 1, 4). Preto môžeme počuť, ako sa na každého z nás obracia so svojím pozdravom, adresovaným bratom a sestrám rímskeho spoločenstva veriacich: „Bohom milovaným, povolaným svätým: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista“ (Rim 1, 7).
78. Keď sa teraz obraciam na vysvätených služobníkov Cirkvi, predovšetkým pripomínam, čo zdôraznila synoda: „Božie slovo je nevyhnutne potrebné na formáciu srdca dobrého pastiera, služobníka Slova.“264
Biskupi, kňazi a diakoni si nemôžu žiadnym spôsobom predstaviť život svojho povolania a poslania bez toho, že by sa rozhodne a stále znova usilovali o posvätenie, ktoré má v kontakte s Božím slovom jeden zo svojich oporných bodov.
79. Tým, ktorí sú povolaní do biskupskej služby a sú prvými a najzodpovednejšími ohlasovateľmi Slova, by som rád zdôraznil, čo pápež Ján Pavol II. vyhlásil v posynodálnej apoštolskej exhortácii Pastores gregis. Aby živil a rozvíjal svoj duchovný život, musí biskup vždy klásť „na prvé miesto čítanie a meditáciu Božieho slova. Každý biskup sa má stále zverovať a cítiť sa zverený ‚Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými‚ (Sk 20, 32). Preto prv než bude biskup spolu so svojimi kňazmi, ako aj každý veriaci, ba samotná Cirkev odovzdávať Slovo, musí byť najskôr poslucháčom Slova. Musí byť akoby ‚vnútri‘ Slova, aby sa ním nechal chrániť a živiť ako v materskom lone“.265
Podľa vzoru Panny Márie, Virgo audiens a Kráľovnej apoštolov, odporúčam všetkým bratom v biskupskej službe časté osobné čítanie a ustavičné štúdium Svätého písma.