Kniha žalmov   –   Ž 129

Obnovená dôvera utláčaného ľudu

1129,1-2

Pútnická pieseň.
Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
nechže povie Izrael:

2

Často dorážali do mňa od mojej mladosti,
a nič nezmohli proti mne.

3

Po mojom chrbte orali oráči,
ťahali dlhé brázdy.

4

Ale spravodlivý Pán
rozsekal postroje hriešnikov.

55-7

Nech s hanbou ustúpia
všetci, čo nenávidia Sion.

66

Nech sú sťa tráva na streche,
čo uschne prv, ako ju skosia.

7

Kosec si ňou nenaplní hrsť,
ani viazač snopov náručie.

8

A čo idú okolo, nezavolajú:
„Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom.“