Kniha žalmov   –   Ž 25

Úpenlivá prosba o odpustenie a o pomoc

1Ž 25

Dávidov žalm.
K tebe, Pane, dvíham svoju dušu,

2

tebe dôverujem, Bože môj: Nech nie som zahanbený
a nech moji nepriatelia nejasajú nado mnou.

3

Veď nik, čo dúfa v teba, nebude zahanbený.
Ale nech sú zahanbení tí, čo sa pre nič za nič dopúšťajú nevery.

4

Ukáž mi, Pane, svoje cesty
a pouč ma o svojich chodníkoch.

5

Veď ma vo svojej pravde a uč ma,
lebo ty si Boh, moja spása,
a v teba dúfam celý deň.

6

Rozpomeň sa, Pane, na svoje zľutovanie
a na svoje milosrdenstvo, ktoré trvá od vekov.

7

Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky,
ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve,
veď si, Pane, dobrotivý.

8

Pán je dobrý a spravodlivý:
ukazuje cestu hriešnikom.

9

Pokorných vedie k správnemu konaniu
a tichých poúča o svojich cestách.

10

Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť
pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy.

11

Pre tvoje meno, Pane,
odpusť mi môj hriech, i keď je veľký.

12

Ako je to s človekom, čo sa bojí Pána?
Ukáže mu cestu, ktorú si má vyvoliť.

13

Z blahobytu sa bude tešiť jeho duša
a jeho potomstvo bude dedičom zeme.

14

Pán bude dôverným priateľom tým, čo sa ho boja,
a zjaví im svoju zmluvu.

15

Moje oči sa neprestajne upierajú na Pána,
veď on mi vyslobodzuje nohy z osídel.

16

Pozriže na mňa a zmiluj sa nado mnou,
lebo som sám a úbohý.

17

Uľav mi v úzkosti srdca
a vytrhni ma z mojich tiesní.

18

Pozri na moju pokoru a na moje trápenie
a odpusť mi všetky priestupky.

19

Pozri, ako sa moji nepriatelia rozrástli
a nenávidia ma ukrutne.

20

Ochraňuj moju dušu a vysloboď ma;
nech nie som zahanbený, že sa utiekam k tebe.

21

Nech ma ochráni nevinnosť a statočnosť,
veď sa pridŕžam teba.

22

Bože, vysloboď Izraela
zo všetkých jeho súžení.

Kniha žalmov   –   Ž 31

Dôverná modlitba v súžení

1Ž 31

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

22

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.

3

Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.

4

Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

5

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.

6

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

7

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.

8

Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše

99

a nevydal si ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

1010-11

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.

11

Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.

12

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

13

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.

14

Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.

15

Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,

16

v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.

17

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

18

Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

19

Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.

20

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.

21

Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.

22

Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

23

Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.

24

Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

25

Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.

Kniha žalmov   –   Ž 35

Pán, záchranca prenasledovaných

1Ž 35

Dávidov žalm.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú,
napadni tých, čo mňa napádajú.

22

Vezmi zbroj a štít
a vstaň mi na pomoc.

3

Zažeň sa kopijou a sekerou
proti tým, čo ma prenasledujú.
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

4

Nech sa hanbia a červenajú tí,
čo mi číhajú na život;
nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí,
čo mi chcú zle.

5

Nech sú ako prach pred vetrom
a nech ich ženie Pánov anjel;

6

nech je ich cesta tmavá a klzká
a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

7

Lebo bez príčiny mi nastavili sieť,
bez dôvodu mi vykopali jamu.

8

Nech ho znenazdania stihne pohroma
a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil,
nech sám padne do tej istej pohromy.

9

Lež moja duša bude plesať v Pánovi
a bude sa tešiť z jeho pomoci.

10

Všetko vo mne bude hovoriť:
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho,
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

11

Vystúpili kriví svedkovia
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

12

Za dobré sa mi odplácali zlým;
som celkom opustený.

13

Keď oni boli chorí,
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom
a v srdci som sa stále modlil.

14

Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim;
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

15

Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli;
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

16

Bez prestania ma trhali,
dráždili ma, posmievali sa mi
a zubami škrípali proti mne.

1717

Pane, ako dlho sa budeš na to dívať?
Zachráň ma pred ich zlobou
a pred levmi život môj.

18

Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení
a chváliť uprostred zástupov.

19

Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia,
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

20

Lebo nehovoria, čo je na pokoj,
ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

21

Naširoko rozďavujú ústa proti mne,
hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

22

Pane, ty to vidíš, nuž nemlč;
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

23

Prebuď sa, vstaň a zachráň ma,
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

24

Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti,
nech sa netešia nado mnou.

25

Nech si v srdci nehovoria:
„Dobre, ako sme si želali.“
A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

26

Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna,
čo sa tešia z môjho nešťastia,
nech hanba a potupa zaodeje tých,
čo sa povyšujú nado mňa.

27

Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť,
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán,
čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

28

Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti
a bude ťa oslavovať deň čo deň.

Kniha žalmov   –   Ž 55

Neverný priateľ

1

Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji.
Dávidova poučná pieseň.

2

Čuj, Bože, moju modlitbu
a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj:

3

pohliadni na mňa a vyslyš ma.
Keď premýšľam o sebe, som rozrušený,

4

zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím
a zúrivo do mňa dorážajú.

5

Srdce sa vo mne chveje
a padá na mňa hrôza predsmrtná.

6

Úzkosť a triaška idú na mňa
a zmocňuje sa ma des.

7

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla,
aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

8

Aby som mohol utiecť do diaľav
a pobudnúť v samote?

9

Vyčkávam, kto by ma zachránil
pred búrkou a víchricou.“

1055,10

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ;
bo v meste vidím násilie a hádky.

11

Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;

12

v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady
a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

13

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ,
to by som ešte vedel zniesť;
a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí,
azda by som sa pred ním skryl.

14

Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň,
môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

15

S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok;
v sprievode sme kráčali Božím domom.

16

Smrť nech sa vrhne na nich
a do podsvetia nech zídu zaživa,
lebo zloba je v ich príbytkoch,
je medzi nimi uprostred.

17

Ja však budem volať k Bohu
a Pán ma zachráni.

18

Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať
a vypočuje môj hlas.

19

Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia,
lebo ich je mnoho proti mne.

20

Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí,
on, ktorý je spred vekov.

Lebo oni sa nezmenia
a Boha sa neboja.

21

Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom
a porušuje zmluvu.

22

Jeho slová sú hladšie ako maslo,
ale v srdci strojí vojnu.
Jeho reči sú jemnejšie než olej,
ale sú to vytasené meče.

23

Zlož svoju starosť na Pána
a on ťa zachová;
a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

2424

Ty ich však, Bože, zhodíš do priepasti skazy.
Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní;
ale ja dúfam v teba, Pane.