Kniha žalmov   –   Ž 31

Dôverná modlitba v súžení

1Ž 31

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

22

Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky;
vysloboď ma, veď si spravodlivý.

3

Nakloň ku mne svoj sluch,
ponáhľaj sa a zachráň ma.
Buď mi skalou útočišťa,
opevneným hradom mojej spásy.

4

Veď ty si moja sila a moje útočište,
pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

5

Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili,
lebo ty si moja sila.

6

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha;
ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

7

Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly;
ale ja dúfam v Pána.

8

Plesám a teším sa, že si milosrdný,
lebo si zhliadol na moju poníženosť.
Spoznal si tieseň mojej duše

99

a nevydal si ma do rúk nepriateľa:
moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

1010-11

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení;
od zármutku mi chabne oko,
duša i vnútro moje.

11

Život sa mi v strastiach míňa
a roky v nárekoch.
Biedny som a slabnem
a chradnú mi kosti.

12

Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú,
susedom som na posmech a svojim známym som postrachom.
Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

13

Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy,
som sťa odhodená nádoba.

14

Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán.
Spolčujú sa proti mne
a radia sa o tom, ako ma zabiť.

15

Ja sa však spolieham na teba, Pane,
a hovorím: „Ty si môj Boh,

16

v tvojich rukách je môj osud.“
Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov
a prenasledovateľov.

17

Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom
a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

18

Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba;
nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

19

Nech onemejú pery úlisné,
ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti
v pýche a v pohŕdaní.

20

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna,
a vyhradil si ju bohabojným.
Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú,
pred zrakom ľudí.

21

Záclonou svojej tváre ich kryješ
pred zúrivosťou ľudu.
V stánku ich chrániš
pred svárlivými jazykmi.

22

Pane, buď zvelebený,
že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

23

Už som si v strachu hovoril:
„Odvrhnutý som spred tvojich očí.“
No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu,
keď som volal k tebe.

24

Milujte Pána, všetci jeho svätí.
Pán verných chráni,
ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

25

Vzmužte sa a majte srdce statočné,
vy všetci, čo dúfate v Pána.