Kniha žalmov   –   Ž 57

Ranná modlitba v súžení

157,1

Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm.
Miktam. Keď sa skryl pred Šaulom v jaskyni.

2

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou,
lebo sa k tebe utiekam;
v tieni tvojich krídel nachodím útočište,
kým sa nepominú nástrahy.

3

Volám k Bohu, k Najvyššiemu,
k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.

4

On zošle pomoc z neba a zachráni ma;
zahanbí tých, čo ma týrajú.
Boh zošle svoju milosť a pravdu.

5

Som akoby uprostred levíčat,
čo požierajú ľudí.
Ich zuby sú ako oštepy a šípy,
ich jazyk sťa nabrúsený meč.

6

Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

7

Mojim nohám nastavili osídlo,
až sa mi skormútila duša;
predo mnou vykopali jamu,
no sami do nej padli.

8

Ochotné je moje srdce, Bože,
ochotné je moje srdce;

9

budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja,
prebuď sa, harfa a citara,
chcem zobudiť zornicu.

10

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi
a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

11

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo
a tvoja vernosť až po oblaky.

12

Bože, vznes sa nad nebesia
a tvoja sláva nech je nad celou zemou.