Kán. 1033 – Posvätné stavy môžu byť dovolene udelené iba tomu, kto prijal sviatosť svätého birmovania.
Kán. 1034 – § 1. Kto chce prijať diakonát alebo presbyterát nemá byť vysvätený, ak predtým nebol zapísaný medzi kandidátov liturgickým obradom prijatia autoritou, o ktorej sa hovorí v kán. 1016 a 1019 a to po predložení vlastnoručne napísanej a podpísanej žiadosti písomne prijatej tou istou autoritou.
§ 2. Kto bol na základe sľubov prijatý do klerického inštitútu, nie je povinný získať takéto prijatie.
Kán. 1035 – § 1. Skôr ako by niekto prijal trvalý alebo prechodný diakonát, vyžaduje sa, aby prijal služby lektora a akolytu a vykonával ich primeraný čas.
§ 2. Medzi udelením akolytátu a diakonátu má uplynúť aspoň šesť mesiacov.
Kán. 1036 – Aby kandidátovi mohol byť udelený posvätný stav diakonátu alebo presbyterátu, má vlastnému biskupovi alebo kompetentnému vyššiemu predstavenému predložiť vlastnoručne napísané a podpísané vyhlásenie, ktorým dosvedčuje, že posvätný stav prijíma dobrovoľne a slobodne a že sa natrvalo zaväzuje vykonávať cirkevnú službu a súčasne žiada, aby mu bolo umožnené prijať posvätný stav.
Kán. 1037 – Neženatému, ktorý má prijať trvalý diakonát, ako aj tomu, kto má prijať presbyterát, nemá byť umožnené prijať posvätný stav diakonátu, ak podľa predpísaného obradu nevzali na seba verejne pred Bohom a Cirkvou záväzok celibátu alebo nezložili doživotné sľuby v rehoľnom inštitúte.
Kán. 1038 – Diakonovi, ktorý odmietne prijať presbyterát, nemožno zakázať vykonávanie prijatého posvätného stavu, ak mu v tom nebráni kánonická prekážka alebo iná závažná príčina, ktorú má posúdiť diecézny biskup alebo kompetentný vyšší predstavený.
Kán. 1039 – Všetci, ktorí majú prijať ktorýkoľvek posvätný stav, majú si vykonať aspoň päťdňové duchovné cvičenia na mieste a spôsobom, ako určil ordinár; biskup, skôr ako by pristúpil k vysviacke, má byť upovedomený o tom, že kandidáti si tieto cvičenia riadne vykonali.