Kán. 1281 – § 1. Pri zachovaní predpisov štatútu sú úkony správcov, ktoré presahujú hranice a spôsob riadneho spravovania, neplatné, ak skôr nedostali od ordinára písomné splnomocnenie.

§ 2. V štatúte sa majú určiť úkony, ktoré presahujú hranice a spôsob riadneho spravovania; ale ak sa o tejto veci v štatúte nehovorí, diecéznemu biskupovi patrí, aby po vypočutí mienky ekonomickej rady určil tieto úkony pre osoby, ktoré mu podliehajú.

§ 3. Právnická osoba nie je povinná sa zodpovedať za neplatné úkony správcov, iba vtedy a do tej miery, do akej z nich mala osoh. Sama právnická osoba však sa bude zodpovedať za nezákonné ale platné úkony správcov, pri neporušení jej práva na žalobu alebo na rekurz proti správcom, ktorí jej spôsobili škody.

Kán. 1282 – Všetci, tak klerici ako aj laici, ktorí majú zo zákonného titulu účasť na spravovaní cirkevných majetkov, sú povinní svoje úlohy plniť v mene Cirkvi podľa normy práva.

Kán. 1283 – Skôr ako správcovia prevezmú svoju úlohu:

1. musia pred ordinárom alebo jeho delegátom pod prísahou sľúbiť, že budú dobre a verne spravovať;

2. má sa vyhotoviť presný a podrobný a nimi samými podpísaný inventár vecí nehnuteľných, hnuteľných, tak cenných ako aj akokoľvek patriacich medzi kultúrne bohatstvo, alebo iných s ich opisom a ohodnotením a vyhotovený sa má preskúmať;

3. jeden exemplár tohto inventára sa má uchovávať v archíve správy, druhý v archíve kúrie; v obidvoch sa má zaznačiť akákoľvek zmena, ktorou by majetok prípadne prešiel.

Kán. 1284 – § 1. Všetci správcovia sú povinní plniť svoju úlohu so starostlivosťou dobrého hospodára.

§ 2. Preto musia:

1. dozerať, aby sa majetky zverené do ich starostlivosti nijakým spôsobom nestratili alebo neutrpeli škodu; s tým cieľom, keď je to potrebné, majú uzatvárať poistné zmluvy;

2. starať sa, aby vlastníctvo cirkevných majetkov bolo zabezpečené občiansky platnými spôsobmi;

3. zachovávať predpisy tak kánonického, ako aj občianskeho práva, alebo tie, ktoré uložil zakladateľ alebo darca, alebo zákonná autorita, a predovšetkým dbať, aby z nezachovávania občianskych zákonov nevzišla Cirkvi škoda;

4. príjmy z majetkov a výnosy presne a v pravom čase vyžadovať a prijaté bezpečne uchovávať a nakladať s nimi podľa úmyslu zakladateľa alebo podľa zákonných noriem;

5. v stanovenom čase uhradiť splatné úroky z pôžičky alebo hypotéky a starať sa, aby v príhodnom čase bola vrátená sama hlavná suma dlhu;

6. peniaze, ktoré zostanú po zaplatení výdavkov a môžu byť užitočne investované, so súhlasom ordinára použiť na ciele právnickej osoby;

7. mať dobre vedené knihy príjmov a výdavkov;

8. na konci každého roka zostaviť výkaz o spravovaní;

9. doklady a listiny, na ktorých sa zakladajú práva Cirkvi alebo inštitúcie na majetky, riadne usporiadať a v primeranom a vhodnom archíve chrániť; avšak ich autentické odpisy, kde je to ľahko možné, uložiť v archíve kúrie.

§ 3. Naliehavo sa odporúča, aby správcovia každý rok zostavovali prehľady príjmov a výdavkov; ponecháva sa však na partikulárne právo, aby ich prikázalo a podrobnejšie určilo spôsoby, ako sa majú zostavovať.

Kán. 1285 – Správcovia smú dávať dary z hnuteľných majetkov, ktoré nepatria k trvalému majetku, na nábožné ciele alebo na ciele kresťanskej dobročinnej lásky len v medziach riadneho spravovania.

Kán. 1286 – Správcovia majetkov:

1. pri zamestnávaní pracovných síl majú presne zachovávať aj občianske zákony, týkajúce sa práce a sociálneho života, podľa zásad predkladaných Cirkvou;

2. tým, ktorí vykonávajú prácu podľa dohody, majú dávať spravodlivú a poctivú mzdu, tak aby mohli primerane zabezpečiť potreby svoje aj svojich rodín.

Kán. 1287 – § 1. Klerickí, ako aj laickí správcovia akýchkoľvek cirkevných majetkov, ktoré nie sú zákonne vyňaté spod riadiacej moci diecézneho biskupa, sú povinní každoročne predložiť vyúčtovanie miestnemu ordinárovi, ktorý ho má odovzdať na preskúmanie ekonomickej rade; opačný zvyk je zavrhnutý.

§ 2. Správcovia majú veriacim predkladať vyúčtovanie o majetkoch, ktoré veriaci darovali Cirkvi, podľa noriem, ktoré má stanoviť partikulárne právo.

Kán. 1288 – Správcovia nemajú v mene verejnej právnickej osoby začínať spor na občianskom súde ani na ňom svedčiť, ak na to nedostali písomné povolenie vlastného ordinára.