Kán. 131 – § 1. Riadna riadiaca moc je tá, ktorá je samým právom spojená s nejakým úradom; delegovaná je tá, ktorá sa udeľuje samej osobe nie prostredníctvom úradu.
§ 2. Riadna riadiaca moc môže byť vlastná alebo zastupiteľská.
§ 3. Kto o sebe tvrdí, že je delegovaný, má bremeno delegovanie dokázať.
Kán. 133 – § 1. Delegovaný, ktorý prekročí medze svojho mandátu vzhľadom na veci alebo na osoby, nič nevykoná.
§ 2. Nepovažuje sa za prekročenie mandátu, ak delegovaný iným spôsobom, aký je určený v mandáte, vykoná to, na čo je delegovaný, ak sám delegujúci nepredpísal spôsob ako podmienku platnosti.
Kán. 137 – § 1. Riadnu výkonnú moc možno delegovať tak na jednotlivý úkon, ako aj na všetky prípady, ak právo výslovne neurčuje niečo iné.
§ 2. Výkonnú moc, ktorú delegoval Apoštolský stolec, možno subdelegovať tak na jednotlivý úkon alebo na všetky prípady, ak delegovaný nebol zvolený so zreteľom na jeho osobné schopnosti alebo subdelegovanie nebolo výslovne zakázané.
§ 3. Výkonnú moc, delegovanú inou autoritou, ktorá má riadnu moc, ak bola delegovaná na všetky prípady, možno subdelegovať len v jednotlivých prípadoch; ak bola delegovaná na jednotlivý úkon alebo na určité úkony, nemôže byť subdelegovaná, ak to delegujúci výslovne nedovolil.
§ 4. Nijakú subdelegovanú moc nemožno opäť subdelegovať, ak to delegujúci výslovne nedovolil.
Kán. 138 – Riadnu výkonnú moc, ako aj moc delegovanú na všetky prípady treba vykladať široko, akúkoľvek inú striktne; kto však má delegovanú moc, rozumie sa, že dostal aj to, bez čoho túto moc nemôže vykonávať.
Kán. 139 – § 1. Ak právo nestanovuje niečo iné, tým, že sa niekto obráti na niektorú kompetentnú autoritu, aj vyššiu, nepozastavuje sa výkonná moc, či už riadna alebo delegovaná, inej kompetentnej autority.
§ 2. Do kauzy predloženej vyššej autorite sa nemá miešať nižšia, ak to nie je z vážneho a naliehavého dôvodu; v tom prípade má ihneď o záležitosti upovedomiť vyššiu autoritu.
Kán. 140 – § 1. Keď na vybavenie tej istej záležitosti boli delegovaní viacerí ako celok, ten, kto skôr začal vybavovať záležitosť, ostatných z jej vybavovania vylučuje, ak neskôr nebol v tom hatený alebo vo vybavovaní záležitosti nechcel ďalej pokračovať.
§ 2. Keď na vybavenie záležitosti boli kolégiovo delegovaní viacerí, všetci musia postupovať podľa normy kán. 119, ak v mandáte nebolo určené niečo iné.
§ 3. Ak výkonná moc bola delegovaná viacerým, predpokladá sa, že im bola delegovaná ako celku.
Kán. 141 – Keď boli viacerí delegovaní postupne, záležitosť má vybaviť ten, ktorého mandát bol skorší a neskôr nebol odvolaný.
Kán. 142 – § 1. Delegovaná moc zaniká: splnením mandátu; uplynutím času alebo vyčerpaním počtu prípadov, na ktoré bola daná; zaniknutím cieľovej príčiny delegovania; priamym oznámením odvolania delegovanému zo strany delegujúceho, ako aj zrieknutím sa delegovaného oznámeným delegujúcemu, keď ho on prijme. Nezaniká však ukončením práva delegujúceho, ak to nevyplýva z pripojených klauzúl.
§ 2. Úkon na základe delegovanej moci, ktorá sa vykonáva len pre vnútorné fórum, urobený z nepozornosti po uplynutí času, na ktorý bola udelená, je platný.
Kán. 143 – § 1. Riadna moc zaniká stratou úradu, s ktorým je spojená.
§ 2. Ak právo neurčuje niečo iné, riadna moc sa pozastavuje, ak sa proti zbaveniu úradu alebo proti odvolaniu z neho podá zákonné odvolanie alebo sa predloží rekurz.
Kán. 144 – § 1. V prípade spoločného omylu o skutku alebo o práve a tiež v prípade pozitívnej a pravdepodobnej pochybnosti o práve alebo o skutku, Cirkev dopĺňa riadiacu výkonnú moc tak pre vonkajšie, ako aj vnútorné fórum.
§ 2. Tá istá norma sa aplikuje, keď ide o splnomocnenia, o ktorých sa hovorí v kán. 882, 883, 966 a 1111 § 1.