Kán. 1323 – Nijakému trestu nepodlieha ten, kto vtedy, keď porušil zákon alebo príkaz:

1. ešte nezavŕšil šestnásty rok života;

2. bez vlastnej viny nevedel, že porušuje zákon alebo príkaz; na roveň neznalosti sa kladie nepozornosť a omyl;

3. konal na základe fyzického násilia alebo náhody, ktorú nemohol predvídať alebo predvídanú nemohol odvrátiť;

4. konal prinútený veľkým strachom, hoci len relatívne veľkým, alebo z nevyhnutnosti, či pre veľkú nepríjemnosť, ak len skutok nie je vnútorne zlý alebo nespôsobuje škodu dušiam;

5. konal v legitímnej obrane seba alebo iného proti nespravodlivému útočníkovi a zachoval náležitú mieru;

6. chýbalo mu používanie rozumu, pri zachovaní predpisov kán. 1324 § 1, bod 2 a 1326 § 1, bod 4;

7. bez vlastnej viny sa domnieval, že ide o niektorú z okolností, o ktorých sa hovorí v bode 4 alebo 5. 

Kán. 1324 – § 1. Porušovateľ nie je vyňatý z trestu, ale trest stanovený zákonom alebo príkazom sa musí zmierniť alebo namiesto neho použiť pokánie, ak delikt spáchal:

1. ten, kto mal iba nedokonalé používanie rozumu;

2. ten, komu chýbalo používanie rozumu pre opitosť alebo iné podobné rozrušenie mysle, ktoré si zavinil, pri zachovaní predpisu kán. 1326 § 1, bod 4;

3. pre silné vzplanutie vášne, ktoré však nepredchádzalo a neprekazilo všetko rozhodovanie mysle a súhlas vôle, a len keď sama vášeň nebola chcene vyvolaná alebo živená;

4. neplnoletý, ktorý dovŕšil šestnásty rok života;

5. ten, kto bol prinútený veľkým strachom, hoci len relatívne veľkým, alebo z nevyhnutnosti, či pre veľkú nepríjemnosť, ak delikt je vnútorne zlý alebo spôsobuje škodu duší;

6. ten, kto konal v legitímnej obrane seba alebo iného proti nespravodlivému útočníkovi, ale nezachoval náležitú mieru;

7. na tom, kto ho hrubo a nespravodlivo provokuje;

8. ten, kto sa mylne, ale z vlastnej viny domnieval, že ide o niektorú z okolností, o ktorých hovorí kán. 1323, bod 4 alebo 5; 

9. ten, kto bez vlastnej viny nevedel, že k zákonu alebo príkazu je pripojený trest;

10. ten, kto konal bez plnej pripočítateľnosti, len keď zostala vážna.

§ 2. To isté môže urobiť sudca, ak existuje nejaká iná okolnosť, ktorá zmenšuje závažnosť deliktu.

§ 3. V okolnostiach, o ktorých sa hovorí v § 1, vinník nepodlieha trestu na základe vopred vyneseného rozsudku; avšak môžu mu byť uložené miernejšie tresty alebo uplatnené pokánie aby sa spamätal alebo aby sa odstránilo pohoršenie.

Kán. 1325 – Hrubá alebo nedbanlivá alebo predstieraná neznalosť sa nikdy nemôže brať do úvahy pri uplatňovaní predpisov kán. 1323 a 1324.

Kán. 1326 – § 1. Sudca má uložiť väčší trest, než stanovuje zákon alebo príkaz:

1. tomu, kto po odsúdení alebo po vyhlásení trestu tak pokračuje v páchaní deliktov, že z okolností možno rozumne usudzovať o jeho zatvrdilosti v zlej vôli;

2. tomu, kto má nejakú hodnosť, alebo kto zneužil svoju autoritu alebo úrad na spáchanie deliktu;

3. vinníkovi, ktorý, v prípade trestu stanoveného za delikt z nedbanlivosti, následok predvídal, a predsa na to, aby sa mu vyhol, zanedbal opatrenia, ktoré by bol vykonal každý starostlivý človek.

4. tomu, kto spáchal delikt v stave opitosti alebo iného rozrušenia mysle, ak boli spôsobené zámerne aby sa spáchal alebo ospravedlnil delikt alebo so zámerne vyvolanou alebo živenou vášňou.

§ 2. Ak bol trest stanovený na základe vopred vyneseného rozsudku, v prípadoch, o ktorých sa hovorí v § 1, možno pridať ešte iný trest alebo pokánie.

§ 3. V tých istých prípadoch ak bol trest stanovený ako fakultatívny, stáva sa záväzný.