Kán. 1376 – § 1. Má byť potrestaný trestami, o ktorých hovorí kán. 1336 § 2-4, pri zachovaní povinnosti náhrady škody:
1. kto zoberie cirkevné majetky alebo bráni, aby sa z nich získaval výnos;
2. kto bez predpísanej konzultácie, súhlasu alebo dovolenia alebo bez inej náležitosti, nariadenej právom na platnosť alebo dovolenosť, scudzuje cirkevné majetky alebo s nimi koná úkony spravovania.
Kán. 1377 – § 1. Kto čokoľvek daruje alebo sľubuje tomu, kto vykonáva nejaký úrad alebo úlohu v Cirkvi, aby nezákonne niečo vykonal alebo zanedbal, má byť potrestaný spravodlivým trestom, podľa normy kán. 1336 § 2-4; takisto ten, kto také dary alebo sľuby prijíma, má byť potrestaný primerane závažnosti deliktu, nevylučujúc pozbavenie úradu, pri zachovaní povinnosti nápravy škody.
Kán. 1378 – § 1. Kto okrem prípadov už predvídaných právom, zneužíva cirkevnú moc, úrad alebo úlohu, má byť potrestaný podľa závažnosti úkonu alebo zanedbania nevynímajúc pozbavenie úradu alebo úlohy, pri zachovaní povinnosti nápravy škody
§ 2. Kto však zo zavinenej nedbanlivosti nezákonne vykoná alebo zanedbá úkon cirkevnej moci alebo služby alebo úlohy na škodu iného alebo na pohoršenie, má byť potrestaný spravodlivým trestom, podľa normy kán. 1336 § 2-4, pri zachovaní povinnosti nápravy škody.
Kán. 1379 – § 1. Do trestu interdiktu na základe vopred vyneseného rozsudku, alebo ak je to klerik, aj do suspenzie upadá:
1. kto sa nepovýšený do kňazského stavu pokúša o liturgické konanie eucharistickej obety;
2. kto sa okrem prípadu, o ktorom sa hovorí v kán. 1384 pokúša udeliť sviatostné rozhrešenie, hoci ho nemôže dať platne, alebo počúva sviatostnú spoveď.
§ 2. V prípadoch, o ktorých sa hovorí v § 1 sa podľa závažnosti deliktu môžu pridať iné tresty, nevynímajúc exkomunikáciu.
§ 3. Ten, kto sa pokúša udeliť žene sviatostnú vysviacku, ako aj žena, ktorá sa pokúsila prijať posvätný stav, upadá do exkomunikácie na základe vopred vyneseného rozsudku, rezervovanej Apoštolskému stolcu; klerik okrem toho môže byť potrestaný prepustením z klerického stavu.
§ 4. Ten, kto zámerne vysluhuje sviatosť tým, ktorým je zakázané ju prijať, má byť potrestaný suspenziou, ku ktorej môžu byť pridané ďalšie tresty, podľa kán. 1336 § 2-4.
§ 5. Kto, okrem prípadov, o ktorých sa hovorí v § 1-4 a v kán. 1384 predstiera, že vysluhuje sviatosť, má byť potrestaný spravodlivým trestom.
Kán. 1394 – § 1. Pri zachovaní predpisu kán. 194 § 1, bod 3 a 694 § 1, bod 2 klerik, ktorý sa pokúša uzavrieť manželstvo čo i len občiansky, upadá do suspenzie na základe vopred vyneseného rozsudku; ak sa po napomenutí nespamätá a naďalej vzbudzuje pohoršenie, má byť postupne potrestaný pozbaveniami alebo aj prepustením z klerického stavu.
§ 2. Rehoľník s doživotnými sľubmi, ktorý nie je klerikom a pokúša sa uzavrieť manželstvo čo i len občiansky, upadá do interdiktu na základe vopred vyneseného rozsudku pri zachovaní predpisu kán. 694 § 1, bod 2.
Kán. 1395 – § 1. Klerik žijúci v konkubináte, okrem prípadu, o ktorom sa hovorí v kán. 1394, a klerik, zotrvávajúci na pohoršenie v inom vonkajšom hriechu proti šiestemu prikázaniu Desatora, majú byť potrestaní suspenziou, ku ktorej, ak aj po napomenutí zotrvávajú v delikte, sa postupne môžu pridať iné tresty až po prepustenie z klerického stavu.
§ 2. Klerik, ktorý sa ináč previnil deliktom proti šiestemu prikázaniu Desatora, ak totiž delikt spáchal verejne, má byť potrestaný spravodlivými trestami, nevynímajúc prepustenie z klerického stavu, ak to prípad vyžaduje.
§ 3. Tým istým trestom, o ktorom sa hovorí v § 2 má byť potrestaný klerik, ktorý sa násilne, vyhrážkami alebo zneužitím autority previnil deliktom proti šiestemu prikázaniu Desatora alebo nútil niekoho vykonať alebo strpieť sexuálne úkony.
Kán. 1397 – § 1. Kto sa dopustí vraždy alebo násilím či podvodne unesie, alebo zadržiava človeka, alebo ho zmrzačí, či ťažko zraní, má byť podľa závažnosti deliktu potrestaný trestami, o ktorých hovorí kán. 1336 § 2-4; avšak za vraždu osôb, o ktorých hovorí kán. 1370, trestá sa tam stanovenými trestami a tiež trestami stanovenými v § 3 tohto kánona.
§ 2.
Kto zapríčiní potrat, ktorý skutočne nastal, upadá do exkomunikácie na základe vopred vyneseného rozsudku.1
§ 3. Ak ide o delikty, o ktorých sa pojednáva v tomto kánone, v ťažších prípadoch má byť vinný klerik prepustený z klerického stavu.
Kán. 1398 – § 1. Odňatím úradu a inými spravodlivými trestami, nevynímajúc prepustenie z klerického stavu, ak si to prípad vyžaduje, má byť potrestaný klerik:
1. ktorý spácha delikt proti šiestemu prikázaniu Desatora s maloletou osobou alebo s osobou, ktorá má trvale zníženú schopnosť používať rozum, alebo s takou, ktorej právo priznáva rovnakú ochranu;
2. ktorý nahovára alebo navádza maloletú osobu alebo osobu, ktorá má trvale zníženú schopnosť používať rozum alebo osobu, ktorej právo priznáva rovnakú ochranu aby sa pornograficky odhaľovala alebo sa zúčastňovala na pornografických predstaveniach, skutočných alebo simulovaných;
3. ktorý nemorálne získava, prechováva, ukazuje alebo šíri akýmkoľvek spôsobom a akýmkoľvek nástrojom pornografické obrázky maloletých alebo osôb, ktoré majú trvale zníženú schopnosť používať rozum.
§ 2. Člen inštitútu zasväteného života alebo spoločnosti apoštolského života a ktorýkoľvek veriaci, ktorý má nejakú vážnosť alebo zastáva úrad alebo službu v Cirkvi, ak sa dopustí deliktu, o ktorom hovorí §1 alebo kán. 1395 § 3, má byť potrestaný podľa normy kán. 1336 § 2-4, s pridaním ďalších trestov podľa závažnosti deliktu.